Sviatosti 5. časť – Sviatosť zmierenia – sviatosť „upratovania“

Jar už prišla a je zvykom robiť jarné upratovanie. Takýmto upratovaním je aj sv. spoveď, upratujeme svoje vnútro. Sme zvyknutí robiť počas roka dve väčšie upratovania – vianočné a veľkonočné, no a to je dobre. Avšak dom si upratujeme častejšie ako dvakrát za rok. A tak aj náš vnútorný dom, našu dušu, by sme mali upratovať častejšie ako len na Vianoce a Veľkú noc…

O pokání sa dočítame už v Starom zákone v knihe Joel 2,12-13: „Teraz však – hovorí Pán – obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom i plačom a nárekom, roztrhnite si srdcia, a nie rúcho, obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu, veď je dobrotivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý a môže odvrátiť nešťastie.“ Starý zákon často vyzýva k pokániu a ľutovaniu svojich chýb, hriechov a previnení. Keď sa niekto previnil, musel konať pokánie a obetu.

Časti sviatosti zmierenia

Ježiš ustanovil túto sviatosť až po svojom zmŕtvychvstaní. Máme o tom správu v Jánovom evanjeliu, keď Ježiš prišiel za apoštolmi: „Povedal im: ‚Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.’ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: ‚Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.’“ Ježiš chce, aby apoštoli pokračovali v jeho účinkovaní a uzdravovali ľudí, čo je spojené aj s odpustením hriechov.
Sviatosť zmierenia má tieto časti:

1. Spytovanie svedomia:

Spovedáme sa z ťažkých hriechov, odporúča sa aj zo všedných hriechov.

2. Ľútosť:

Bez ľútosti je spoveď neplatná a kajúcnik, ktorý čo i len jeden zo svojich skutkov neľutuje, nemôže dostať rozhrešenie.

3. Vyznanie hriechov:

Má byť jasné, vecné, zrozumiteľné. Je potrebné vyznať všetky ťažké hriechy, nezatajiť ani ten, za ktorý sa hanbíme. Nie je hriech, ktorý by nám milosrdný Boh nechcel odpustiť. Hriechy si môžeme aj napísať.

4. Predsavzatie:

Vôľa polepšiť sa a zmeniť svoj život k lepšiemu.

5. Zadosťučinenie:

Skutok, modlitba, ktorú nám uložil kňaz a ktorý je potrebné vykonať do ďalšej sv. spovede.

Účinky sviatosti zmierenia

Poznáme dva hlavné účinky sviatosti zmierenia:

1. Zmierenie s Bohom

Odpustenie hriechov a priznanie si svojich slabostí nás znova stavia pred Božiu tvár v čistom rúchu. Ježiš sa za nás obetoval a chce, aby sme ho nasledovali, sviatosť zmierenia nás má približovať k nemu, máme sa stávať novým stvorením v Kristovi. Sviatosť zmierenia spôsobuje odpustenie hriechov, ktoré boli vykonané po krste a zmieruje nás s Bohom. Táto sviatosť kajúcnika očistí od hriechov a urobí ho znova dieťaťom Božím, ktoré túži po večnej blaženosti. Hriech nás oddeľuje od Boha, ale oddeľuje nás aj navzájom. Hriech v nás ničí našu vnútornú jednotu, ktorá nás spája. Ak chceme pochopiť hriech, musíme najprv uznať vzťah, ktorý máme s Bohom. Hriech je sebaláska, ktorá nás vzďaľuje od Boha. Vyznaním hriechov sa znova spájame s Bohom a jeho láskou, ktorá je tu pre všetkých.

2. Zmierenie s Cirkvou

Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) nám vysvetľuje, že zmierenie s Cirkvou je neoddeliteľné od zmierenia s Bohom. Pretože Ježiš počas svojho pôsobenia hriechy nielen odpúšťal, ale aj poukazoval na účinky odpustenia, ktoré zapájal do života spoločenstva, Ježiš ich pripúšťal k svojmu stolu a stoloval s nimi. Týmto postojom nám ukazuje, že Boh ich prijíma a začleňuje do spoločenstva s ním. Tak ako povedal aj sv. Augustín: „Miluj hriešnika, ale nenáviď hriech.“

Ako hrešíme

Nikto nie je dokonalý a každý ma svoje nedostatky, chyby a hriechy. Je len na nás, či si hriech dokážeme priznať. Ako hrešíme? KKC nám to hovorí v bode 1853: „Hriechy možno rozlišovať podľa ich predmetu, ako sa to robí pri každom ľudskom čine, alebo podľa čností, ktorým protirečia či už nadmierou, alebo nedostatkom, alebo podľa prikázaní, s ktorými sú v rozpore. Možno ich zoradiť aj podľa toho, či sa týkajú Boha, blížneho, alebo samého hriešnika. Možno ich rozdeliť na hriechy duchovné a telesné alebo aj na hriechy spáchané myšlienkami, slovami, skutkami alebo zanedbaním. Koreň hriechu je v srdci človeka, v jeho slobodnej vôli, ako to učí Pán: ‚Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie. Toto poškvrňuje človeka.’ (Mt 15,19-20) V srdci sídli aj láska, prameň dobrých a čistých skutkov, ktorú hriech zraňuje. “Zo všetkých síl sa máme snažiť o svätosť, k tomu potrebujeme aj sviatosť zmierenia. Ako hovoril Ján Pavol I.: „Boh nechce, aby sme boli jednoducho iba dobrí; chce, aby sme boli celkom a celkom svätí. Ale chce, aby sme tú svätosť dosiahli nie robením mimoriadnych vecí, ale skôr obyčajnou, riadnou činnosťou. Mimoriadny musí byť iba spôsob, akým to robíme. Môžeme byť svätí aj na ulici, v úrade, v dielni; ide o to, aby sme si svedomito plnili povinnosti z lásky k Bohu a radostne, aby sa každodenná práca stala nie ‚dennou tragédiou’, ale skôr ‚denným úsmevom’.“
Bartolomej 4/2021 Dominik Kučera