Sviatosti 2. časť – Sviatosť krstu – brána k ostatným sviatostiam

Krst je prvá a základná sviatosť, ktorou sa človek očisťuje od dedičného hriechu, ako aj od všetkých hriechov, ktoré spáchal od narodenia, a dostáva potrebné milosti. Ježiš Kristus sa na začiatku svojho účinkovania dal pokrstiť Jánovi Krstiteľovi v Jordáne, potom začal účinkovať. Po svojom zmŕtvychvstaní sa stretáva s apoštolmi a dáva im príkaz o krste. Apoštoli následne vysluhovali krst všetkým, ktorí uverili v Krista

Krst má štyri účinky:
1. včlenenie do Krista
2. odpustenie dedičného hriechu a všetkých osobných hriechov
3. posvätenie človeka
4. nezmazateľný znak

Včlenenie do Krista

V Liste Galaťanom 3,27 sa píše: „Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli.“ Krstom sa obliekame v Krista. Nemyslí sa tým oblek, ktorý by sa dal meniť, ale skôr bytie, stav človeka. Človek sa pripája ku Kristovi a k jeho telu, získava nový základ pre svoj život. Krst ľudí spája tak hlboko do jedného spoločenstva, že hoci majú rôzny pôvod či patria do rôznych spoločenských vrstiev, v cirkevnom spoločenstve nachádzajú jednotu. Tá sa môže vzťahovať najmä na Eucharistiu, ktorá je centrom kresťanského života.

Krst vytváral rozdiel medzi ľuďmi, no zároveň tvoril jednotu medzi tými, ktorí boli pokrstení. Keď sa človek spojil so spoločenstvom, vytváral a upevňoval Cirkev a jej vzťahy medzi sebou navzájom. Pre kresťanov to bola taká sila, že ostatné rozdiely, ktoré mali, nemali žiadnu hodnotu.

V spoločenstve Cirkvi nemal byť nikto opustený, či bol bohatý, alebo chudobný. Tým, že sa niekto stane členom Cirkvi, prestáva patriť sebe a začína patriť Kristovi. Jeho úlohou sa stáva služba spoločenstvu, rozvíjanie duchovného života a vyznanie viery, ktorú dostal. Aj keď v dnešnom svete sa viac preferuje individualizmus, kresťania sú stvorení pre spoločný život.

Odpustenie dedičného hriechu a všetkých osobných hriechov

Krstom sa človeku odpúšťajú všetky hriechy, ktoré spáchal až do chvíle krstu. Človek je tak po krste úplne očistený kúpeľom, a preto sa mu už nemá čo odpúšťať pri sviatosti zmierenia. Kvôli tomu sa novokrstenci obliekajú do bieleho rúcha, ktoré naznačovalo čistotu a bezhriešnosť ich duše.

Krstom sa nám zmazávajú všetky hriechy, no napriek tomu v nás zostáva zlá žiadostivosť, ktorá nás nabáda ku konaniu zlých skutkov, ktoré nás vzďaľujú od Božej lásky. Kvôli odpusteniu všetkých hriechov sa krst v niektorých časoch nechával na poslednú chvíľu pred smrťou, aby mala osoba istotu nebeského života. Žiaľ, nie vždy to stihli, preto sa krst presunul už na novonarodené deti.

Posvätenie človeka

Znovuzrodenie v Duchu Svätom je účinkom krstu, ktorý nás posväcuje. Preto niet inej cesty posvätenia ako v Duchu Svätom, a preto aj v krste pôsobí Duch, ktorý človeka posväcuje.

Najlepšie sa to dá vysvetliť asi tak, že keď sa dáme pokrstiť, ponoríme svoje osobné príbehy do Božej lásky, čím sa naše životy odovzdajú Kristovi, ktorý nás sprevádza svojou láskou a oslobodzuje nás od strachu. Kristus nám pomáha kráčať životom a napredovať po ceste k radosti vykúpených.

Nezmazateľný znak

Sv. Augustín túto pečať pripodobnil znaku, aký dostávajú vojaci. Aj krst vtláča človeku pečať, ktorá sa nedá zrušiť, odvolať alebo zničiť. Tým vysvetlil, či je krst platný pre tých, čo od viery odpadli a znovu sa vrátili. Sv. Augustín odpovedá, že ak boli raz pokrstení, zostáva im to navždy. Tento znak sa neruší ani vystúpením z Cirkvi alebo zapretím viery.
Bartolomej 1/2021 – Dominik Kučera