Otče náš 3. časť – Posväť sa meno tvoje

Pokračujeme v modlitbe, ktorú poznáme už odmalička. Prečo je dobré, keď si rozoberáme postupne? Pretože tak si môžeme uvedomiť a všimnúť veci, ktoré v celku nevidíme alebo si neuvedomujeme.

V Otčenáši máme sedem prosieb, ktoré sa modlíme. Prvé tri sú zamerané na Boha: tvoje meno, tvoje kráľovstvo a tvoja vôľa. Prečo? Pretože to je láska, myslieť skôr na toho, koho milujeme, ako na seba. V týchto prosbách nemyslíme na seba, ale na Ježiša Krista. Aj naše srdce má v prvom rade myslieť na Neho, to je dôkaz našej skutočnej lásky. Tieto prosby nás napĺňajú nádejou a láskou voči nemu a zároveň aj odvahou, že nie sme sami.

Potrebujeme Boha

V tejto časti modlitby prosíme o to, aby bol posvätený Boh – Boh, ktorý je všade. Nie preto, že to potrebuje alebo chce, ale preto, že to potrebujeme my. Touto prosbou prosíme, aby bol všade oslávený v nás, ale aj v tých druhých, ktorých stretávame, i keby to boli naši nepriatelia. Táto časť je akoby predvoj – úvod – k časti „odpusť nám, ako i my odpúšťame svojím vinníkom“. Je pre nás ľahšie odpustiť, keď v druhých nachádzame Krista, preto prosíme „posväť sa meno tvoje“ v každom z nás, vo mne i v tebe. Prosíme za druhých, ale prosíme aj za posvätenie celého sveta, aj toho, ktorý Boha uráža a znevažuje, ktorý na Boha úmyselne alebo neúmyselne zabúda. My sa modlíme aj zaň.

Obstojíme?

Táto prosba nás zároveň dáva pred zrkadlo, v ktorom sa môžeme vidieť takí, aké sme. Naozaj sa Božie meno v nás posväcuje? Vidia v nás naši blížni a ľudia, ktorých stretávame, Krista? Alebo sme iba znechutení, zatrpknutí, ušomraní ľudia? Ak sa v nás Kristovo meno posväcuje, tak to dávame najavo aj svojím životom, svojou radosťou z toho, že sme Božími deťmi. Sme šťastní z toho, že patríme Kristovi a môžeme ho ohlasovať svetu tam, kde sa nachádzame – a to nielen slovami, ale hlavne svojimi postojmi, svojím životom a vnútornou radosťou.

Pokračujme a nebojme sa nasledovať Krista, pretože On je pri nás. On nás ochraňuje, potešuje a posilňuje. Tešme sa z toho a nebojme sa modliť, nebojme sa rozprávať s Bohom. Posväcujme svoje slová, svoju prácu modlitbou, pretože tak budeme najlepšie kráčať za Kristom a aj o ňom aj svedčiť.

Bartolomej 12/2019 Dominik Kučera