Trojica 1. časť – Najsvätejšia Trojica = Jeden Boh

Tak teda ako to je? Jeden Boh, či traja? O Trojici nedokážeme povedať nič predstaviteľné a pochopiteľné. Je to úplné tajomstvo „par excellence“ – nad všetko vysloviteľné. A predsa my, ľudia, potrebujeme aspoň tak trochu konkrétnosti… A pomáhame si maximálne nedokonalými prirovnaniami.

Medzi tieto prirovnania patrí napríklad trojlístok, voda v troch skupenstvách, jeden trojuholník s tromi vrcholmi, rodina… Základ, ktorý potrebujeme vedieť, však znie, že Boh je len jeden – ale v troch osobách. Každá z tých osôb je odlišná od tých ostatných, avšak nie sú to traja bohovia – len Jeden.

Znak sestier

Veľmi pekný je symbol, ktorý nosíme my, sestry našej rehole. Do jedného celku je v ňom spojený znak kríža (ako Syna), lúčov (ako Otca) a holubice (ako Ducha Svätého). Toto vyobrazenie máme vsadené do troch osobitných, ale navzájom sa prenikajúcich kruhov. Kruhy sú v jednote, ale nerozpúšťajú sa jeden v druhom – nestrácajú svoju osobitosť. 1 x 1 x 1 = 1. S tým, že slovo „osoba“ u Boha neznamená to isté, čo u človeka. Boh leží mimo nášho vnímania mnohosti a jednoty.

Spoločné dielo

Veľmi zjednodušene môžeme povedať, že každá osoba Trojice má svoju vlastnú „povahu“, ale úplne sa zjednocujú v rozhodovaní a v Láske. A to vždy. Každá osoba vykonáva ich spoločné dielo podľa svojej osobitnej svojskosti. Napríklad na vykúpení sveta účinkovala celá Trojica, ale zomrel za nás Ježiš. Alebo pri posvätení ľudí pôsobia všetky tri osoby, ale deje sa to poslaním Ducha Svätého do duše človeka. Spolu s ním však prichádza aj Otec aj Syn.

Vzájomné vzťahy

Medzi jednotlivými osobami vládnu i špecifické vzťahy. Otec je prameňom. Z neho je zrodený Syn. A Duch Svätý „vychádza“ z Otca i Syna. Všetko sa to deje nepredstaviteľne a v duchovnej rovine. Ani jedna osoba nie je viac – a ani mocnejšia či staršia… Nie sú stvorením. Boh z Boha…

Nie pochopiť, ale milovať

Ak sa vám tajomstvo Trojice zdá byť príliš veľké, netrápte sa. Boh nepovedal, že sa ho máme snažiť pochopiť, ale že ho máme milovať.

Sv. Augustín, ktorý bol a je elita v oblasti náuky o Bohu, sa veľmi snažil vniknúť do tajomstva Trojice. Prechádzajúc sa po morskom pobreží zbadal malého chlapca, ktorý si urobil jamku a nádobkou do nej prelieval more. Svätec sa mu pokúsil vysvetliť, že to nepôjde. Chlapec mu však povedal, že on skôr preleje celé more do jamky, ako Augustín tajomstvo Trojice do svojej hlavy.

Je to tak. Naša hlava je na toto tajomstvo „príliš malá“. Keď prídeme do neba, budeme celú večnosť piť lásku a poznanie z Boha a nikdy sa nenasýtime. Ani jeho prameň nikdy nevyschne.

Bartolomej 6/2020 Eva Duffková FDC