Kázeň z púte na Mariánskom vŕšku (15.8.2021)

Aj keď prežívame posledné časy, aj keby sa diali strašné veci – my sa nebojíme, lebo je Boh, je Otec, je viera v zmŕtvychvstanie, je Ježiš Kristus, ktorému patrí posledné slovo v dejinách človeka a sveta a dostali sme úžasný dar Matky. 

Máme Mamu. Dnes sme sa k nej prišli ponoriť pod plášť jej lásky, aby sme mohli opäť s vierou pozerať ako dieťa, ktoré sa už nebojí, lebo už vidí svoju mamu, lebo už je blízko svojej mamy. My dnes prichádzame, aby sme prosili Máriu o tú hlbokú vieru. Mária, matka lásky!
 
Modliť sa
Toto miesto je Kánou. Mladomanželia ani netušili, že im chýba víno – a ona už hovorí Ježišovi: „Syn môj, nemajú vína.“ Je tu potrebná pomoc. Aj ty si ešte neuvedomuješ, čo ti ešte chýba, čo budeš potrebovať zajtra a Mária už ho o to prosí. Robí to pre teba.
Panna Mária v Medžugorí povedala: „Keby si vedel ako ťa veľmi miluje Boh, plakal by si od šťastia.“ Mária pokojne aj o sebe môže povedať: „Keby si len vedel, ako ťa ja milujem – plakal by si od šťastia.“ Jeden muž počul posolstvo Panny Márie z Medžugoria. Mária prosila, aby sme sa modlili tri hodiny denne. Tento muž povedal: „Nie je to možné, je to príliš ťažké.“ Veľmi sa búril. A po rokoch ten istý muž hovorí: „Nevedel som, že je to také jednoduché.“
Mária, tá naša mama, ku ktorej sme prišli, ktorá sa nám prihovára, prosí o modlitbu. Lebo tieto časy, tieto problémy si pýtajú modlitbu. Mária povedala deťom: „Aj počas dňa sa zastavte a pomodlite sa Zdravas Mária.“ Jeden z vizionárov, keď išiel hrať futbal, spomenul si na Máriinu prosbu, zastavil sa a nábožne sa pomodlil Zdravas Mária. Večer, keď sa deťom zjavila Mária, obrátila sa na chlapca a povedala: „Počúvaj, dnes si zachránil dušu človeka.“ Chlapec sa opýtal: „Ako? Lebo ja nič neviem!“ Vtedy mu Mária ukázala obraz zomierajúceho človeka, ktorý sa nechcel vyspovedať. „Pozri! Vďaka tvojej modlitbe Zdravas Mária on dostal milosť a súhlasil so spoveďou. Jeho duša bola zachránená!“ Jedno Zdravas Mária!!! A viete si predstaviť, koľko zmôže sv. omša? Boh uzdravuje skrze tvoju modlitbu teba a možno aj niekoho z rodiny.
 
Boh sa stará
Vieme, že Mária je nanebovzatá, ale je stále s nami. Prichádza ku každému, každého z nás povzbudzuje, posilňuje, ako tá mama, ktorá neopúšťa svoje deti a zvlášť tie, ktoré sú v núdzi.
Kto z nás nie je v núdzi? Všetci potrebujeme pomoc. Ona o tom vie lepšie než my. Ona je vždy s tebou. Buďme jej za to vďační a len verme! A Boh o všetko sa postará. Nebojte sa!
Môžeme žiť v strachu o svoju budúcnosť, ale môžeme skrze Ducha viery nastúpiť na cestu dôvery. „Ó, tí však, čo dúfajú v Pána, dostávajú novú silu, získavajú krídla ako orly, utekať budú a neustanú, budú putovať a neomdlejú.“ (Iz 40,31)
S Bohom nič nebude stratené! V Márii je cieľ dosiahnutý a my máme pred očami dôvod, pre ktorý kráčame: nie získavať veci tu dole, ktoré zanikajú, ale získať domov tam hore, ktorý je navždy.
 
Všetci sme potrební
Pred dvetisíc rokmi boli oči sveta upriamené smerom na Rím alebo na Jeruzalem. Všetci boli presvedčení, že o dejinách sveta rozhoduje cisár, Pilát, Herodes. Ale skutočnosť bola úplne iná. Mária, ktorú nikto nepoznal, mladá dievčina z Nazareta. Práve ona bola vyvolená Bohom. Pokorná, tichá… A práve s ňou Boh mal veľký plán spásy.
Bola požehnaná, lebo súhlasila prijať Slovo Boha, a zároveň bola požehnaním pre celý svet, lebo priniesla svetu Ježiša Krista, Boha, Spasiteľa. Ona dnes zostupuje zhora k nám, aby nám zjavila požehnanie, aby nás naučila pozerať z perspektívy neba na seba. Preto sa nemusíme báť a cítiť sa nepotrební. Každý z vás je potrebný Pánu Bohu.
 
Zjavenie v La Salette
Tak isto tomu bolo v 19. storočí. Málokto vedel, kde sa nachádza malá dedinka La Salette. Biskup Fillibert de Bruilard týždeň pred zjavením Panny Márie na hore La Salette oslavoval svoje 81. narodeniny a mal dojem, že jeho snaha obnoviť kresťanský život v diecéze po Francúzskej revolúcii nepriniesla ovocie.
Jeden kňaz z farnosti Cor niekoľko mesiacom pred zjavením v La Salette hovoril, že vo veľkonočnom období k spovedi pristúpili len dvaja muži z farnosti a to skoro ráno, aby ich nik nevidel, aby neboli na posmech. Iný kňaz hovoril, že sa z fary bojí vychádzať bez palice, lebo deti behajú okolo neho a prezývajú ho. Veľa ateistov, keď chceli vyjadriť svoje opovrhnutie vierou a Bohom, organizovali zábavy v pôstne dni a práve v piatky v mäsiarstve organizovali hostinu. Bol to tragický obraz viery, ktorý sa zdal, že bude navždy.
Vo chvíli, keď sa zjavila Panna Mária deťom 19. septembra 1846, sa všetko začalo meniť. Deti zbadali obrovské svetlo. Po chvíli zbadali ľudskú postavu. Bola to žena, ktorá sedela ma kameni s lakťami na kolenách a tvár mala skrytú v dlaniach v postoji hlbokého smútku. Deti si mysleli, že je to nejaká mama, ktorú vyhnali vlastné deti, a prišla sem, aby tu v samote plakala, vyliala svoju dušu. Zrazu sa tá neznáma krásna Pani, takto ju pomenovali deti, postavila a povedala:
„Priblížte sa moje deti, nebojte sa. Prišla som sem vám ohlásiť veľkú zvesť, posolstvo.“
Deti si neboli isté, ale hlas Krásnej Panej bol taký presvedčivý, dôverný, že sa bez strachu priblížili až tak, že stáli blízko pri nej, že nik nemohol prejsť medzi nimi. Vtedy mali príležitosť sa pozrieť, koho to stretli.
Melánia hovorila, že tá pani stále plakala. Slzy jej tiekli a tiekli. Bola oblečená ako ženy z dediny, ale jej šaty boli nezvyčajné. „Nikdy som nevidela také dôstojné šaty. Krásna pani mala dlhú sukňu opásanú zlatou zásterou. Na ramenách mala bielu šatku. Na hrudi jej na reťazi visel kríž a na okraji kríža z jednej strany boli kliešte a kladivo. Kríž najviac svietil, zdalo sa, že kríž je žriedlom svetla, ktoré obklopilo celú osobu až tak, že bola vo svetle.“
„Ak sa môj ľud nebude chcieť podriadiť, budem nútená pustiť rameno môjho syna. Ono je také ťažké, tak pritlačuje, že už ho dlhšie nemôžem podopierať. Ako dlho už trpím za vás. Keď chcem, aby vás môj syn neopustil, musím ho stále o to prosiť – a vy si z toho nič nerobíte. Hoci by ste neviem čo robili a ako sa modlili, nikdy mi to nedokážete vynahradiť.
Dala som vám šesť dní na prácu, siedmy deň som nechala pre seba a nechcú mi ho priznať. Toto robí ťažkým rameno môjho syna. Taktiež furmani v preklínaniach používajú meno môjho Syna. To sú dve veci, ktoré najviac ťažia rameno môjho Syna. Ak sa obilie kazí – to len z vašej viny. Ukázala som vám to minulý rok na zemiakoch, ale vy si z toho nič nerobíte. Naopak, keď ste našli zhnité zemiaky, kliali ste, používajúc meno môjho Syna. Budú sa kaziť naďalej a tento rok na Božie narodenie vôbec ich nebude.
Ak máte obilie, netreba ho siať. Všetko, čo bude zasiate, zožerie chrobač. A to, čo vyrastie, obráti sa na prach pri mlátení. Bude veľký hlad. Skôr, ako sa to stane, deti do siedmich rokov budú zomierať v náručí tých, ktorých ich budú držať. Iní budú trpieť kvôli hladu. Orechy zožerie chrobač a hrozno zhnije. Ak sa obrátia, kamene a skaly sa premenia na kopy zrna a zemiaky sa samy zasadia.
Deti, dobre sa modlíte?“
Deti odpovedali: „Nie, neveľmi!“
„Ach, moje deti, treba sa dobre modliť ráno a večer. Ak nemáte čas, pomodlite sa aspoň Otčenáš a Zdravas Mária. Ak budete môcť, modlite sa viac. V lete na sv. omšu chodí len niekoľko starších žien – iní pracujú celé leto, a v zime, keď nemajú čo robiť, idú na sv. omšu len preto, aby si urobili posmech z náboženstva. Počas veľkého pôstu chodia k mäsiarovi ako psy.“
Potom sa Krásna pani pohla a povedala dvakrát: „A teda, deti moje, ohláste to celému môjmu ľudu!“ A v prítomnosti detí sa vzniesla a začala miznúť.
 
Dejiny hriechu
Keď sledujeme dnešný svet, môžeme konštatovať, že sa opakujú dejiny hriechu. Skúsme si spomenúť na udalosti a dejiny židovského národa, ktorý začal bývať v Egypte, aby nezahynul od hladu. V Egypte sa tento národ rozrástol, rozmnožil a naplnil celú egyptskú krajinu. Po určitom čase sa začalo prenasledovanie. Môžeme sa pýtať: „Prečo sa takto deje? Aká je príčina?“
Keď čítame Sväté písmo, určite ju nájdeme. Príčinou je, že zomrel Jozef a všetci jeho bratia. Zomrelo pokolenie, ktoré malo skúsenosť s inou zemou. Narodili sa noví ľudia. Síce to bol stále ten istý židovský národ, ale ich srdce už bolo egyptské, pohanské. Ľudia sa vzdialili od skutočného Boha, zabudli na prisľúbenia Boha. Začali sa prispôsobovať pohanskému štýlu života.
V tom čase začal vládnuť aj iný kráľ, ktorý nepoznal Jozefa, nepoznal Boha Jahve. Začalo sa obdobie prenasledovania. Národ začal nariekať, bedákať, plakať. A keď sa plač premenil na modlitbu k Bohu, vtedy Boh začal konať a oslobodil ich mocnou rukou. Tá istá situácia sa opakuje aj dnes. Aj nám sa zdá, že sme rehoľníkmi, kresťanmi, ale často cítime veľký vplyv a tlak sveta, že napokon naše srdce, naše rozhodnutia, myšlienky, zmýšľanie sú nainfikované zmýšľaním tohto sveta, pohanským zmýšľaním. Panna Mária nás vyzýva, aby sme prijali celým srdcom Ježišov štýl, jeho spôsob zmýšľania a konania.
 
Byť v Cirkvi
Ale aby sme boli schopní meniť svoj život, musíme byť v Cirkvi. Ježiš povedal o Cirkvi, že brány pekelné ju nepremôžu, lebo v Cirkvi je Ježiš. Preto milujme Cirkev, aj keď v nej sú slabí a hriešni ľudia.
Profesori teológie vo Francúzsku po vojne hovorili o zmene v Cirkvi, aby sa viac otvorila pre ľudí. Rím im však zakázal prednášať na univerzite. Oni to s pokorou prijali. V tom čas bol nunciom francúzsky kardinál Roncali a všetko to sledoval. Neskôr sa stal pápežom Jánom XXIII. a práve on zvolal II. vatikánsky koncil a za hlavných otcov Koncilu povolal práve týchto teológov.
Ak sa budeme držať Ježiša, diabol sa nás môže dotknúť utrpením, môže len revať, ale nikdy nad nami nezvíťazí. Jednoducho keď sme s Víťazom, diabol sa nás bojí. Cirkev ako spoločenstvo je neprístupné pre satana. Diabol o tom vie, a preto začína bojovať s jednotlivcami. Vo chvíli, keď odchádzame z Cirkvi, od spoločenstva, od toho, čo učí Cirkev, sme v nebezpečenstve, sme v ohrození. Keď prežívame pokušenia, je potrebné chrániť sa v spoločenstve Cirkvi. Naši bratia a sestry nás chránia, hoci často nie sme si toho vedomí. Napr. starká sa modlí za deti, ktoré sa jej chcú zbaviť, dať ju do penziónu. Nevedia, že práve táto starká im vyprosila nebo.
 
Celá krásna
Panna Mária je kódom k poznaniu podstaty kresťanstva, tajomstva Krista, Cirkvi a človeka. Mária sa stala prvou láskou Boha. Tak veľmi bola skrze neho milovaná, že jej existencia sa premenila na horiaci ker, ktorý nezhasínal. Stala sa tou, ktorá stále nesie Pána a nespaľuje sa. Podobá sa na Jeruzalem, ktorý je osvietený vychádzajúcim slnkom. Tým slnkom je Kristus. Preto je bezbožnosťou zavrhnúť Pannu Máriu, a tí, ktorí sa vzďaľujú od Cirkvi, sú akoby bez Matky.
Po zjavení Panny Márie v La Salette ľudia otvorili svoje srdcia ako v Ninive, keď počuli Jonášov hlas, začali konať pokánie, zmenili svoj život a Boh im odpustil. Preto prichádzame sem na Mariánsky vŕšok, aby sme sa od nej učili múdrosti života. Ona je celá krásna. Celý krásny môže byť aj človek, keď je naplnený milosťou a krásou Boha.
 
To dobré
Keď sa ľudia dozvedeli o zjavení, rýchlo túto informáciu odovzdávali ďalej. Otec vizionára Maximina sa o tom dozvedel v krčme. Chlapi sa mu smiali, že jeho syn niečo videl. Nahnevaný odišiel domov a rozhodol sa , že vytlčie synovi tie nezmysly. A keď prišiel a začal kričať.
Maximin povedal: „Oco, tá krásna pani hovorila aj o tebe, keď sme spolu išli. Jeden gazda ťa zavolal, aby si sa išiel pozrieť, ako sa jeho obilie kazí. Potom sme išli domov. Dal si mi kúsok chleba, hovoriac: ‚Tu máš kúsok chleba, lebo neviem, či ho niekto bude jesť budúci rok, ak sa obilie bude kaziť.’“
Otec bol dotknutý, že Panna Mária mu nevyčítala alkoholizmus, nezáujem, ale spomenula si na jeho dobrý skutok. Rozhodol sa, že pôjde na horu La Salette, a keď ta prišli, napil sa vody a pocítil, že je uzdravený z choroby – astmy. Najbližšiu nedeľu išiel do kostola, na spoveď a na prijímanie. Odvtedy už nevymeškal sv. omšu.
Aj my sa často na spovedi bojíme, že kňaz bude na nás prísny a on začne hovoriť o niečom inom, nie o našich hriechoch.
 
Boj v srdci
Dejiny každého človeka sú aj dejinami spásy. Je veľmi dôležité vidieť prítomného Boha v tých dejinách, že on koná, a nenecháva človeka samého. V tom je veľká nádej.
Sv. Pavol v druhom čítaní hovorí o najdôležitejšom boji, ktorý sa uskutočňuje vo svete, a to je boj vo vnútri človeka, v jeho srdci. Je to boj medzi Adamom a Kristom. Tak ako v Adamovi všetci zomierajú, tak v Kristovi všetci ožijú. Keď vo mne víťazí Adam, vtedy zomieram a rozsievam smrť okolo seba. Keď vo mne víťazí Kristus, vtedy som oživený a so mnou môže vstať z mŕtvych celý svet.
Najväčší boj, aký sa uskutočňuje v dejinách, je boj v každom z nás medzi Adamom a Kristom. Prameň všetkých konfliktov, návratov, je vždy v človeku. Adam je pýchou a Kristus pokorou. Adam je neposlušnosťou, Kristus je poslušnosťou. Adam je zavrhnutím Boha a Kristus je odovzdaním života Bohu. Adam je egoizmom a Kristus je láskou.
Nosíme Adama v sebe od narodenia. Našťastie nesieme v sebe aj Krista. Kto vo mne víťazí? Aký je výsledok tohto boja dnes? To nie je útek od verejného života. To nie je útek od najdôležitejších veci, ktoré sa dejú v krajine. To je hľadanie odpovede: Kto vo mne zvíťazí?
 
Veľké veci
Posledné slovo je z dnešného evanjelia. Mária hovorí o svojej sláve, ktorá jej bola daná s Božieho milosrdenstva a lásky. Je to pre nás dôležitá lekcia. Zvelebujme Boha za to, čo sa deje v našej krajine, za každé dobro, a robme to v duchu Panny Márie, Božej Matky, ktorá dokáže o tých veľkých veciach hovoriť s pokorou. Sme slobodní, môžeme sa rozhodnúť. Môžeme vziať do rúk kliešte alebo kladivo.
„Veľké veci“, ktoré v Panne Márii vykonal Všemohúci, sa nás hlboko dotýkajú, hovoria nám o našej ceste životom, pripomínajú nám cieľ, ktorý nás čaká: dom Otca. Náš život videný vo svetle Márie vzatej do neba nie je bezcieľnym blúdením, ale je púťou, ktorá – aj keď so všetkými svojimi neistotami a utrpením – má istý cieľ: dom nášho Otca, ktorý nás s láskou očakáva.
Je pekné myslieť na to, že máme Otca, ktorý nás s láskou očakáva a že aj naša Matka Mária je tam hore a čaká na nás s láskou. Čaká na nás aj sv. Jozef. On putoval priamo do náručia Otca a jedného dňa zmizol zo Svätého písma. Bol tak blízko Boha, že Boh povedal: „Už ostaň tu u mňa navždy.“ Sv. Jozef mizne zo strán Písma, ale vstupuje priamo do náručia nebeského Otca a otcovským srdcom sa za nás prihovára, aby sme spoznali Božiu lásku v našom živote a o túto lásku sa delili s ostatnými.
 
Pozerajme hore. Nebo je otvorené, nevyvoláva strach. Už viac nie je ďaleko, lebo na prahu neba nás čaká Matka.
 
Wieslaw Krzyszycha, MS