Fr. Šimon Chrzaser, SchP – Mal som obavy jedine zo seba
Okrem toho, že 2. februára si pripomíname sviatok Obetovania Pána (Hromnice), je tento deň aj Dňom zasväteného života. Zasvätené osoby – rehoľníci a rehoľníčky – si počas neho pripomínajú zasvätenie svojho života Bohu. No a čo určite predchádzalo každému jednému zasväteniu? Áno, bola to voľba, téma nášho čísla. O tej svojej nám porozprával fráter Šimon Chrzaser, SchP, ktorý sa pripravuje na kňazstvo v reholi piaristov.
Vieme o tebe, že študovať si začal v diecéznom seminári. Kedy si prvýkrát začal uvažovať o rehoľnom povolaní a čo ťa k tomu viedlo?
V seminári som bol dva roky a potom pol roka na pastoračnom ročníku v Humennom. Práve v Humennom som pocítil, že chcem vo svojom živote niečo viac než len byť kňazom. Že chcem zároveň žiť aj v komunite bratov, ktorí mi pomôžu rásť vo viere a duchovnom živote.
Čo bolo pre tvoje rozhodnutie kľúčové?
Rozhodnutie ísť za Ježišom. Ale ovplyvnil ma aj primičný obrázok teraz už spolubrata Mareka Kotrasa, ktorý doniesol môj brat z Nitry (študoval tu na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite). A tak som sa dostal k piaristom – ako slepé kura k zrnu. (Úsmev.)
Čím ťa zaujal ten obrázok?
Už si to presne nepamätám, ale bol na ňom tuším sv. Jozef Kalazanský. A to ma tak chytilo za srdce, až som skončil v reholi. Neskôr som dokonca zistil, že niektoré životopisy udávajú rovnaký deň a mesiac narodenia sv. Jozefa Kalazanského, ako mám ja. Akurát že on sa narodil o niekoľko storočí skôr. (Úsmev.)
Mal si pred vstupom do rehole nejaké obavy alebo pochybnosti?
Mal som obavy jedine zo seba, či to zvládnem. Alebo bratia so mnou. Niekedy je to ťažké obojstranne, lebo každý z nás je originál a každý robí tú istú vec po svojom. Pochybnosti som teda mal, ale keď som sa v reholi „oťukal“, rýchlo ma prešli.
Ako reagovala na tvoju voľbu tvoja rodina? Podporovala ťa?
Rodina má stále podporuje. Modlia sa za mňa a vždy v nedeľu sa ma mamka pýta, či som bol v kostole. A ja jej na to vždy odpoviem: „Mami, veď som v reholi!“ (Smiech.) Takže je to celkom sranda s tou našou rodinou.
Čo pre teba osobne znamená pojem „povolanie“?
Jedným slovom služba. A viacerými slovami slúžiť ľuďom až do posledného dychu – a aj potom, keď raz budem svätý. Tento rozhovor bude potom vzácny. (Smiech.) Ale nie. Povolanie je vyvolenie od Ježiša. On klope, ale je to o tebe, či mu otvoríš srdce, alebo mu zatvoríš pred nosom. Je to nepochybne silné, keď ťa Pán povolá do služby.
Ako prebieha tvoja rehoľná formácia? Čo bolo zatiaľ pre teba najťažšie a čo najkrajšie?
Rehoľná formácia sa končí, až keď poslednýkrát vydýchnem. Formujeme sa celý život, každá situácia (či už pozitívna, alebo negatívna) nás nejakým spôsobom ovplyvní.
Najťažším bol pre mňa noviciát, pretože vtedy prišla korona a bol som v Poľsku. Strávil som tam rok. Ale zvládol som to. Ako bonus tam bolo aj v čase korony dovolené chodiť do kostola, čo na Slovensku vtedy nebolo možné.
A najkrajšie chvíle sú pre mňa vtedy, keď som v službe, v škole, v kostole… A zároveň aj pri bežných domácich povinnostiach. A hlavne pri modlitbe. Modlitba je hlavným základom formácie, pretože keď sa nemodlíš, ochabuje všetko okolo teba.
Čo ti tvoja voľba dala do života?
Voľnosť v rozhodovaní sa a zároveň možnosť rozvíjať sa na ľudskej, intelektuálnej a duchovnej rovine. A to ma zároveň aj formuje.
Čo by si odkázal mladým ľuďom, ktorí hľadajú svoje povolanie alebo stoja pred dôležitou životnou voľbou?
Radiť sa tu nedá. Pán ťa buď povolá do duchovného stavu, alebo nie. A ak ťa povolá, ty mu odpovieš buď áno, alebo nie. Recept na povolanie neexistuje, ešte som žiaden taký nepočul a ani nevidel. Ale povolanie je hlavne o otvorenosti srdca pre Božie veci. Pán si povoláva slabých ľudí, ktorých pretvára a modeluje si z nich svoju armádu, ktorá privedie duše pre Pána.
Text: Petra Humajová
Foto: fb frátra Šimona a Piaristickej spojenej školy F. Hanáka v Prievidzi
Uverejnené: Bartolomej február 2026
Fr. Šimon Chrzaser, SchP, sa narodil 11. septembra 1995 v Trebišove. Chodil na základnú školu v Parchovanoch a po skončení druhého ročníka začal miništrovať v Kostole sv. Joachima a Anny vo svojej rodnej obci Božčice. V roku 2011 začal študovať na štátnom Gymnáziu Komenského v Trebišove a po maturite v roku 2015 nastúpil do košického Kňazského seminára sv. Karola Boromejského. Po rozlíšení, že Pán ho volá do niečoho viac, vstúpil na jeseň 2018 do prednoviciátu u piaristov v Nitre a zároveň pokračoval v štúdiu teológie. Svoju rehoľnú formáciu začal v noviciáte v meste Rzeszow v Poľsku. Po roku sa vrátil späť na Slovensko a zložil prvé sľuby v Reholi piaristov na Slovensku, pričom si zvolil predikát Fr. Šimon Chrzaser od sv. Jozefa Robotníka, SchP. V roku 2023 úspešne ukončil štúdium na RKCMBF UK diplomovou prácou Svätý Jozef Kazalazanský – zakladateľ zbožných škôl a jeho pedagogická vízia. Pred rokom a pol prišiel do Prievidze na pastoračnú prax. Pôsobil ako vychovávateľ v Školskom klube detí a učí náboženstvo niektoré triedy na prvom stupni ZŠ. Rád hráva (nielen s deťmi) futbal. Tento rok bude preňho veľkým míľnikom – 18. apríla by mal v Prievidzi zložiť večné sľuby v reholi piaristov a 13. júna by mal byť v Banskej Bystrici vysvätený za diakona.