Otče náš 6. časť – Chlieb náš každodenný daj nám dnes

A opäť pokračujeme v modlitbe Otče náš. Doteraz sme sa modlili za to, aby sme dokázali plniť Božiu vôľu a vyzdvihovali sme Boha. Teraz sa zameriavame už na seba: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes.“ Pri týchto slovách myslíme aj na druhých, nie len na seba – daj nám, nie len daj mne. Nebeský Otec je otcom nás všetkých a my sme bratia a sestry, ktorí si majú navzájom pomáhať a modliť sa za seba.

Chlieb je symbolom jednoty a zároveň práce ľudí. Výroba chleba má dlhý proces. Najprv sa musia zasiať zrná, ktoré vyrastú, potom sa pozbierajú, pomelú, zamiesi sa cesto, vykysne, upečie sa chlieb a potom sa chlieb rozdá.

Je to aj symbol Ježiša, ktorý sa necháva rozdávať všetkým v eucharistickom chlebe; ktorý sa pri každej svätej omši nechá rozdať a roztrhať z lásky k nám – pretože veľa ľudí je hladných fyzicky, no oveľa viac ľudí hladuje duchovne. Ježiš je ten, kto nás dokáže nasýtiť a ukazuje nám aj, ako – tak, že sa naučíme rozdávať z lásky k druhým.

Náš život musí prejsť mnohými fázami, problémami, no pri tom všetkom nemáme zabúdať na Krista a spájať sa s ním.

Modlime sa i pracujme

Aj ľudia navzájom sa majú spoločne zjednocovať na ceste za Kristom, nesnažiť sa spraviť všetko iba sami. Jeden múdry človek raz povedal: „Do pekla ideme jednotlivo, každý sám, ale do neba ideme ako spoločenstvo.“ Aj táto časť modlitby nás má donútiť zamyslieť sa nad tým, či myslím na druhých, alebo iba na seba; či sa starám o tých, čo hladujú fyzicky, ale aj duchovne.

Svätému Ignácovi z Loyoly sa pripisuje výrok: „Modlite sa tak, ako by všetko záviselo od Boha, a pracujete tak, ako by všetko záviselo od vás.“ Máme dávať do práce všetku silu a ďakovať za Božie požehnanie, ktoré často, aj keď si to niekedy neuvedomujeme, dostávame.

Čo je pre nás dôležité

Práve táto časť úzko súvisí aj s pristupovaním k sviatosti Eucharistie. Každý deň sa môžeme nechať nasýtiť Kristom, no namiesto toho dávame často pred Krista všetko ostatné, čo je pre nás dôležitejšie. Otázka znie: „Čo je pre mňa dôležitejšie ako Kristus?“ Ak človek svoj duchovný hlad nenasýti Kristom, dostávajú sa na jeho miesto iné duchovné veci, ktoré nie sú zdravé – liečitelia, horoskopy, veštenie, červená šnúrka… A to všetko je hriech, choroba duše, ktorá nás ešte viac vzďaľuje od Kristovej prítomnosti.

Kristus však prišiel, aby nás nasýtil; obetoval sa z lásky k nám. Je len na nás, či sa rozhodneme za ním prísť, alebo nie. Nebojme sa nechať nasýtiť Kristom, aby sme neboli hladní nielen hmotne, ale aj (a to hlavne) duchovne.

Bartolomej 3/2020 Dominik Kučera