Anketa – novokňaz Bronislav Antoš

Za čo sa chcete poďakovať diakonovi Bronislavovi Antošovi, čím vás osobne obohatil?

Mária (41 rokov): „Ďakujem mu za jeho príklad viery, jeho myšlienky, homílie, za naše rozhovory, za to, že si našiel cestu k Prievidzi a k srdciam Prievidžanov. Verím, že sa tu cítil trochu ako doma, lebo do farského spoločenstva zapadol od prvého dňa. Veľmi inšpirujúca bola jeho láska k Eucharistickému Pánovi, k Panne Márii a k svätým. Jeho kázne obsahovali obohacujúci pohľad na biblické texty a Ježišovo učenie. Často hovoril o našej kresťanskej identite vykúpených Božích detí, ktoré môžu žiť v láske, pokoji a slobode, ktoré tento svet nemôže dať. Je jedným z mála kazateľov, ktorého myšlienky som si zapisovala. Podelím sa s jednou. ‚Ježiš neprišiel, aby sme sa cítili bezpečne a pohodlne. Prišiel, aby sme horeli. Aby sme sa stali svetlom sveta.’ Zo srdca mu želám, aby bol kňazom podľa Ježišovho srdca. Na ničom nezáleží viac.“

Helenka (65 rokov): „Zo srdca mu ďakujem za celé pôsobenie v našej farnosti, kázne plné ducha. Obohatila ma jeho horlivosť pri modlitbách, láska k Panne Márii, ochota vždy pomôcť, poradiť a radostné sprevádzanie na púťach.“

Oľga (68 rokov): „Pánovi diakonovi chcem poďakovať za nádherné kázne. Keď som ho oslovila, či nechce ísť s nami do Badína na diecézne večeradlo, prisľúbil – a tam som zistila, že miluje Pannu Máriu. Tak nech ho sprevádza na jeho kňazskej službe.“

Ľubka (58 rokov): „Ďakujem mu za každú homíliu i utorkové adorácie. Myslím si, že Božím riadením, milosrdenstvom nášho Pána a nekonečnou láskou Panny Márie bude z neho vzácny kňaz, lebo je vzácnym človekom. Že bude láskavý spovedník, akým je i náš Pán.“

Juraj (51 rokov): „Broňo ma obohatil osobným prístupom ku každému, pútavými kázňami, obetavou službou vo farnosti, a keďže nepochádzal z katolíckeho prostredia, tak aj veľkou úctou k pokladom katolíckej cirkvi a osobnému vzťahu k Panne Márii.“

Katka (61 rokov): „Ďakujem mu za jeho kázne. Zasiahli ma do hĺbky duše.“

Elenka (52 rokov): „Ďakujem mu za krásne, hodnotné príspevky do časopisu Bartolomej.“

Magda (64 rokov): „Ďakujem mu za dôstojné vedenie pohrebných obradov. Za jeho duchovnú podporu.“

Matilda (45 rokov): „Diakon Broňo má dar reči, ktorý dostal od Pána. Jeho kázne vždy zanechajú v ľudskom srdci stopu, ktorá vedie k Bohu. A zvlášť je pre mňa obohatením pre jeho blízkosť a úctu k svätým, s ktorými má priam priateľské vzťahy a učí nás, že nebo je tak prítomné medzi nami.“

Majka (59 rokov): „Ďakujem mu za múdre, výstižné a povzbudzujúce kázne. Už iba podľa nich žiť. To by bol lepší svet.“

Mária (60 rokov): „Chcem sa mu poďakovať za jeho optimizmus a úsmevy. Za jeho nadšenie a radosť, ktoré cítiť z jeho služby Bohu.“

Ivetka (58 rokov): „Vždy som mu osobne chcela povedať toto: ‚Pán diakon, vaša dnešná kázeň ma veľmi oslovila a pomohla mi. Ďakujem vám za inšpiratívne kázne, ktoré si dodnes pamätám.’ Napríklad v evanjeliu o Nikodémovi spomenul tri zásadné veci. Pravdu o Bohu, že nás miloval ako prvý a v Synovi urobil všetko pre našu spásu. Potom pravdu o človeku, že bez obrátenia si ľahko zamilujeme tmu viac než svetlo. A napokon pravdu o živote učeníka Ježiša Krista. Že ten, kto uverí, nezačne len inak myslieť, ale aj inak žiť. A aby v našich životoch bolo viac vidieť nie nás, ale Boha, v ktorom konáme.“

Beátka (60 rokov): „Vďaka za aktívnu účasť, spoločné posedenia a podnetné nápady v redakčnej rade časopisu Bartolomej! Celý rok pravidelne prispieval a obohacoval čitateľov svojimi podnetnými článkami v rubrike ‚Téma čísla’. A vždy dodržal termín uzávierky.“

Anka (68 rokov): „Mňa osobne na pánovi diakonovi upútali dve veci, ktoré mi zostanú hlboko v srdci. Prvá skutočnosť je vzťah k Evanjeliu. Jeho čítanie ako čítanie radostného posolstva. A hlavne záver, keď vyzdvihne posvätnú knihu, aby ju videli všetci prítomní. Ďalšia vec je Eucharistia, živé telo a krv nášho Pána Ježiša Krista. Keď s úctou a pokorou nesie kalich zo svätostánku a následne rozdáva sv. prijímanie ľuďom. Verím, že takýto postoj si zachová i po vysviacke a po celý život kňazstva. Ďakujem Pánu Bohu, že v Prievidzi pôsobil ako diakon.“

Text: Anna Gálová ml.

Foto: Mária Melicherčíková