Kostoly a kaplnky

Farský kostol sv. Barolomeja (14. stor.)

Farsky_kostol

Farnosť v Prievidzi bola založená začiatkom 13. storočia. V roku 1321 hradná fara zanikla, a onedlho sa začalo so stavbou novej – mestskej fary a farského kostola. Počas rokov kostol prešiel rôznymi zmenami. Interiér sa nezachoval v pôvodnom stave, zachovali sa len niektoré gotické kostolné predmety , ktoré sa používajú dodnes. Interiér bol doplnený o organ. Veža kostola, postupne dostávala zvony, ktoré zvolávali ľud na bohoslužby a boli tiež signalizačným zariadením v prípade pohrôm. V roku 1523 bola vytvorená na severnej strane freska Snímanie z kríža. Na južnej strane je freska sv. Krištofa. Po rekonštrukcii strechy a iných opravách bol kostol sv. Bartolomeja v roku 1963 zapísaný do ústredného zoznamu pamiatok.[1] V roku 1969 bol farský kostol vykradnutý.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie (začiatok 13. stor.)

Mariansky-kostol
Pôvodný kostol v priestore pravekého hradiska bol postavený okolo roku 1260 v neskororománskom slohu. Bol súčasťou hradného opevnenia. Za počiatok pútnickej tradície môžeme považovať rok 1430, kedy provinciál karmelitánskeho rádu priniesol do Prievidze pápežskú odpustkovú listinu pre návštevníkov kostola pri kláštore Svätého kríža. V roku 1383 prichádza do Mariánskeho kostola rehoľa karmelitánov, ktorej konvent bol zasvätený Svätému krížu. Hlavný význam karmelitánov pre Prievidzu bol v ich školskom pôsobení. Vyučovanie bolo na úrovni stredných škôl. Karmelitáni kostol úplne prestavali v gotickom slohu. Budova kláštora (spomínaná r. 1496) nadväzovala na kostol od severnej strany. Svedčia o tom dodnes zvnútra viditeľné zamurované dvere na severnej strane veže. Ďalšou doteraz existujúcou pamiatkou na stavebné úsilie karmelitánov z konca 15. storočia je murovaná ohrada zosilnená pôvodne piatimi baštami, tvoriacimi opevnenie. Bašty boli neskoršie prestavané na kaplnky. Kláštor zanikol v r. 1565. Kostol bol ďalej upravovaný v rokoch 1682,1805, 1978-92.

Presbytérium kostola je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou zo začiatku 15. storočia. Klenba lode je renesančná, hrebienková. Vedľa veže sa nachádzajú dve kaplnky. Na juhozápadnej strane neskorogotická, kaplnka sv. Jána Nepomuckého, zaklenutá gotickou krížovou klenbou. Na severozápadnej strane je novšia kaplnka sv. Michala, postavená v roku 1767. Na južnej strane sa zachovali dve románske okná. Pôvodná je aj neskororománska veža, ktorá má románske okná.

Vo veži sa nachádzajú 2 zvony. Väčší váži 143,5 kg a je naladený na D1. Je na ňom obraz Nanebovzatia Panny Márie a nápis: „Nanebovzatie P. Márie oroduj za nás. 1932“. Menší zvon váži 100 kg a je naladený na Fis1. Na ňom je vyobrazený sv. Jozef a nápis: „Svätý Jozefe, patróne zomierajúcich, oroduj za nás“.

Hlavný oltár kostola je barokový, ambitový z 1. štvrtiny 18. storočia. V strede je gotická Madona z druhej polovice 15. storočia. Bočné oltáre sú barokové z konca 17. a začiatku 18. storočia. Lavice z roku 1988 sú kópiu pôvodných klasicistických lavíc z roku 1840. kovová mriežka na pastofóriu je neskorogotická z 15. storočia.

Kostol Najsvätejšej Trojice – správa piaristov (1753)

Piaristicky_kostol

Je to jednoloďový pozdĺžny kostol s polygonálnym presbytériom, zaklenutý kupolou, s bočnými kaplnkami na spôsob kostola II Gesú v Ríme. Loď má valenú klenbu s lunetami, ktorá dosadá na silne vystupujúcu rímsu vtiahnutých pilierov. V celom interiéri je štuková rokajová ornamentika. V presbytériu iluzívna nástenná maľba od J.A. Schmidta (1750-1765), v lodi od viedenského maliara J.Š. Bopovského (1783). Hlavná fasáda členená pilastrami je zakončená štítom, do ktorého je vstavaná veža.

 

 

 

 

 

Kaplnky v Necpaloch

Kaplnka_Necpaly

Cirkevná obec Necpaly nad Nitrou vždy patrila k farnosti v susednej Prievidzi. Tam veriaci navštevovali kostoly a bohoslužby. V túžbe miestnych obyvateľov po ochrane Božej rodičky nechal prievidzský farár Jozef Sartoris pri verejnej ceste do Necpál v kúte záhrady dal vymurovať Kaplnku Panny Márie Sedembolestnej, ktorú 2. júla 1815, na sviatok Navštívenia Panny Márie, za účasti veriaceho ľudu posvätil. Vybudovali ju staviteľ Juraj Siráni a tehliar Ján Surový. Jej rekonštrukciu zvládli necpalskí ochotní dobrovoľníci /Pavol Bátora, Jozef Chudý, Kamil Petráš, Peter Važan a ešte niekoľko ďalších nadšencov/. za 10 dní. Požehnanie obnovenej kaplnky sa uskutočnilo dva dni po dni jej 200-stého výročia postavenia – 4. júla 2015 (p. dekan Vladimír Slovák).

V roku 1901 si Necpalania v strede obce postavili kaplnku zasvätenú Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Kaplnka bola niekoľkokrát obnovovaná Práve rodina Petrášová spomína, že niekedy v 80. rokoch, v čase, keď v Prievidzi pôsobil pán dekan Hromada, sa hovorilo, že kaplnka sa musí zbúrať, lebo zavadzia v ceste. Bol to rozkaz z „okresu“ a údajne bolo aj navrhnuté miesto na postavenie novej kaplnky niekde v „hôrke“. Ľudia však už vtedy pochybovali, že sa tak stane. O zbúranie kaplnky bol požiadaný Peter Petráš, ktorý sa ale vyjadril, že on kaplnku nestaval, a tak ju ani búrať nebude. Časom z pôvodného úmyslu zišlo, a tak kaplnka stojí dodnes na svojom mieste.
V marci 1997 bol opäť hlavným murárskym majstrom pri opravách Peter Petráš a o náter strechy zo špeciálnej plošiny sa postaral jeho brat Kamil Petráš a svat Štefan Páleš.
Obnova v roku 2014 si vyžiadala širší rozsah prác – výmenu krytiny na streche, nový náter na streche vežičky, novú fasádu. Hlavnými majstrami boli Pavel Bátora, Kamil Petráš, Jozef Chudý a pridalo sa množstvo ďalších ochotných dobrovoľníkov.

Zaujímavosťou kaplnky je zvon zavesený v predstavanej veži kaplnky. Zhotovili ho z oceľovej špičky leteckej bomby, ktorá v roku 1945 zostala nevybuchnutá v chotári obce. Po jej zneškodnení (obložení drevom, slamou a „odpálení“) zostala hlavica nepoškodená, a tak ju Lukáš Petráš (Lukačke) odviezol na fúriku domov. Hlavica najskôr slúžila na napájanie hydiny, potom sa úderom na ňu zvolávali deti k hrám. Keďže zvuk mala čistý, zvonivý, rozhodli sa ju prerobiť na zvon. Previezli ju k Štefanovi Humajovi a tam ju na zvon upravili Ján Hianik, Štefan Humaj a Ernest Gregor. Nový zvon tak nahradil ten predchádzajúci, ktorý sa časom a neustálym udieraním na jedno miesto poškodil a bol odoslaný na opravu do Čiech, kde sa údajne stratil. Pamätníci úsmevne poznamenávajú, že cez vojnu sa zo zvonov vyrábali zbrane, ale ten náš je pravý opak – on zo zbrane vznikol.
Pri kaplnke bola na hody v apríli 2013 osadená socha Dobrého pastiera od necpalského rodáka, akademického maliara Alojza Petráša.

mkplncp (1)mkplncp (2)

Kláštorná kaplnka sestier FDC (1909)

Klastor_sestier

Farský časopis Bartolomej

Staršie čísla

Liturgia Slova | Zamyslenie na dnes
Liturgia hodín | Sv. omše u piaristov

Homílie, 11.6.2017
Večera u Slováka, 11.6.2017
Facebook Moja komunita RSS © Rímskokatolícka Cirkev, Diecéza Banská Bystrica, Farnosť Prievidza - mesto | Kontakt | Prihlásenie