Kristína Kevická – Dobrovoľníctvo ma naučilo trpezlivosti a empatii
Dobrovoľník. Slovo, ktoré vyjadruje čas, ochotu, pokoru, lásku venovanú iným. Dobrovoľník mení svet okolo seba k lepšiemu. Premieňa svoju lásku na skutky. 28. novembra 2025 sa v Trenčíne konala slávnosť odovzdávania ocenenia „Srdce na dlani“ výnimočným dobrovoľníkom a dobrovoľníčkam, jednotlivcom aj kolektívom za ich dobrovoľné aktivity v rôznych oblastiach života. Toto ocenenie si v novej kategórii „Mladý dobrovoľník“ prevzala aj Kristína Kevická z Prievidze. Jej všestranná angažovanosť v dobrovoľníctve nezostala nepovšimnutá. A je inšpiráciou pre mnohých z nás.
Kristínka, dozvedela som sa o vás, že ste získali ocenenie „Srdce na dlani“. Ako ho vnímate?
S veľkou pokorou a vďačnosťou. Beriem ho ako uznanie nielen mojej práce, ale aj práce všetkých ľudí, s ktorými mám možnosť spolupracovať a ktorí ma na dobrovoľníckej ceste podporujú. Je pre mňa veľkou motiváciou pokračovať v pomoci ľuďom ďalej.
Ste súčasťou komunitného projektu BerTo!, obchodu, kde sa za tovar neplatí. Čo vás oslovilo byť jeho súčasťou?
Oslovila ma najmä myšlienka solidarity a vzájomnej pomoci, na ktorej je projekt postavený. BerTo! nie je len o veciach, ale predovšetkým o ľuďoch, dôvere a zdieľaní. Páči sa mi, že dáva veciam druhú šancu a zároveň vytvára priestor, kde sa stretávajú ľudia bez rozdielov. Byť súčasťou takéhoto projektu pre mňa znamená, že pomoc môže mať mnoho jednoduchých, no veľmi hodnotných podôb.
Mohli by ste priblížiť, ako táto komunita funguje? Veľa hodín vašej práce je pre ľudí, ktorí si prídu niečo vybrať, určite skrytých…
Komunita funguje najmä vďaka dobrovoľníkom, ktorí venujú svoj čas a energiu, aby celý priestor mohol fungovať. Za každým otvorením obchodu je množstvo práce. Od triedenia a prípravy darovaných vecí cez upratovanie a organizáciu priestoru až po komunikáciu s ľuďmi, ktorí prichádzajú. Veľa práce zostáva v „zákulisí“ a návštevníci ju často ani nevidia. No práve ona umožňuje, aby si každý mohol odniesť to, čo práve potrebuje, prípadne aby bola zabezpečená adresná pomoc, o ktorú sme boli požiadaní – či už ide o obliečky a deky pre psíky a mačičky do útulkov, pre deti do materských škôl alebo o inú formu cielenej pomoci.
Ako organizácia ste sa pred Vianocami pridali do úžasnej iniciatívy „Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok“. Zapojilo sa do nej veľa ľudí?
Áno, zapojilo sa veľa ľudí a ich ochota pomôcť nás veľmi dojala. Prichádzali jednotlivci, rodiny aj celé kolektívy, ktoré si dali záležať na tom, aby každá krabička bola pripravená s láskou a pozornosťou. Nešlo len o veci samotné, ale najmä o odkaz, že na seniorov niekto myslí. Pre mnohých z nich boli tieto krabičky symbolom blízkosti a spolupatričnosti, čo je najmä v období Vianoc nesmierne dôležité. Táto iniciatíva opäť ukázala, že keď sa ľudia spoja, dokážu vytvoriť niečo krásne a zmysluplné.
Vidíte za týmito dvoma projektami súdržnosť, spájanie ľudí v láske a pomoci k blížnemu?
Áno, jednoznačne. Oba projekty spája rovnaká myšlienka – ľudskosť, solidarita a ochota pomáhať bez očakávania niečoho naspäť. Či už ide o komunitný priestor BerTo!, alebo o iniciatívu „Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok“. V oboch prípadoch sa stretávajú ľudia, ktorým záleží na druhých. Vzniká tak priestor, kde aj malé skutky dokážu priniesť veľkú radosť. Práve táto súdržnosť a vzájomná pomoc dávajú hlbší zmysel a ukazujú, že láska k blížnemu má v dnešnej spoločnosti stále svoje pevné miesto.
Vaše dobrovoľníctvo však má väčší rozsah. Ako dlhoročná členka folklórneho súboru Vtáčnik reprezentujete Prievidzu doma i v zahraničí. Ale viem, že v súbore vykonávate i takú skrytú, ale veľmi dôležitú prácu – prácu krojárky. Kde ste získali potrebné zručnosti?
Zručnosti, ktoré dnes využívam ako krojárka, som si osvojila postupne. Dôležitým základom pre mňa bolo štúdium etnológie, kde som získala teoretické poznatky o tradičnom odeve, jeho význame, regionálnych odlišnostiach aj spracovaní materiálov. Tieto vedomosti som si následne prehlbovala štúdiom odbornej literatúry a rôznych publikácií zameraných na ľudový odev. Veľkou školou bolo aj samotné pôsobenie vo folklórnom súbore, kde som mala možnosť učiť sa v praxi, ako aj sledovaním práce krojárok v iných folklórnych súboroch naprieč Slovenskom.
Odkiaľ čerpáte inšpiráciu?
Čerpám ju najmä z tradícií a ľudí, ktorí ich s láskou uchovávajú. Veľkým zdrojom je pre mňa zachovaný pôvodný ľudový odev, archívne materiály, odborné publikácie a terénne výskumy, ale aj samotná práca s krojmi v praxi. V neposlednom rade čerpám inšpiráciu z komunity okolo seba, z ľudí ochotných deliť sa o svoje skúsenosti, vedomosti a nadšenie. Práve spojenie minulosti so súčasnosťou mi dáva impulz vytvárať a udržiavať niečo, čo má hlboký význam a trvácnu hodnotu.
Ďalšou vašou dobrovoľníckou činnosťou bolo pôsobenie v našej farnosti, konkrétne ako spoluorganizátorka letných táborov, ktorá zahŕňa i prácu s deťmi. Máte odtiaľ nejaký pekný alebo úsmevný zážitok?
Áno, s deťmi je každý deň plný prekvapení a mnoho zážitkov mi zostáva v pamäti. Jeden zážitok, na ktorý si rada spomínam, sú chvíle, keď sa deti modlili v skupinke alebo pri adorácii a chválach. Na začiatku boli plaché, nerozhodné, ale postupne sa zapojili do spevu alebo zdieľania svojich myšlienok a pocitov. Je krásne sledovať, ako sa vytvára atmosféra dôvery a pokoja, keď deti zažívajú spolupatričnosť a úprimnú radosť z viery. Uvedomujem si, že každá chvíľa strávená s deťmi má hlboký význam a dokáže formovať ich hodnoty. Spomínam si aj na jeden tábor, keď si deti na začiatku protirečili a sťažovali sa na ubytovanie. Každý mal inú predstavu a nebolo jednoduché nájsť spoločnú dohodu. Postupne sa však naučili spolupracovať, vzájomne si pomáhať a rešpektovať pravidlá. Na záver tábora sa mi prišli poďakovať s úsmevom a radosťou, čo bolo pre mňa veľmi dojímavé. Takéto momenty mi ukazujú, že aj dobrovoľníctvo nie je len o organizovaní, ale predovšetkým o radosti, vzájomnej dôvere a tvorení spomienok, ktoré deti i my nosíme v srdci.
Obohatila vás táto práca nejakým spôsobom?
Určite, na viacerých úrovniach. Práca s deťmi, dobrovoľnícka činnosť či pôsobenie vo folklórnom súbore mi pomohli rozvíjať trpezlivosť, empatiu a schopnosť spolupráce. Naučila som sa počúvať, porozumieť potrebám druhých a zároveň nachádzať radosť v malých, často nenápadných momentoch. Takisto mi tieto skúsenosti umožnili vidieť, ako môžu byť spoločné aktivity, modlitba či dobrovoľnícka pomoc zdrojom spojenia a pozitívnej energie nielen pre druhých, ale aj pre mňa samotnú. V konečnom dôsledku ma naučili, že každý, aj malý skutok môže mať veľký zmysel a prinášať radosť.
V závere tiež spomeniem dobrovoľníctvo v Charite – Dome sv. Vincenta. Vydávali ste jedlo, balili balíčky pre ľudí bez domova, skrátka pomáhali ste tam, kde bolo treba. Utkvel vám v pamäti ľudský príbeh, svedectvo, keď láska premenená na skutky dala tomu druhému nádej veriť v dobro?
Pamätám si na situáciu, keď sme v charite pripravovali a vydávali balíčky pre ľudí bez domova. Bolo veľa práce a takmer nebol čas sa s nimi porozprávať. No jeden pán mi utkvel v pamäti. Pri platení dal o 10 centov viac a nechcel, aby sme to brali ako sprepitné. Neskôr sme zistili, že práve inému človeku chýbalo presne 10 centov, a tak sa to „spontánne vykompenzovalo“. Tento maličký ľudský moment mi pripomenul, že aj drobné skutky alebo gesto pozornosti dokážu vytvoriť harmóniu a nádej, že dobro má vždy svoj spôsob, ako sa vrátiť.
Kristínka, keď to tak zhrniem, zhmotnili ste svoje srdce na dlani. Čo by ste odkázali všetkým tým, ktorí túžia sa stať dobrovoľníkmi?
Chcela by som im odkázať, že dobrovoľníctvo je skúsenosť, ktorá obohacuje nielen tých, ktorým pomáhame, ale aj nás samotných. Netreba mať obavy, že niečo nezvládnem – stačí chuť, otvorené srdce a ochota učiť sa. Dobrovoľníctvo vás naučí trpezlivosti, empatii a spolupráci, umožní spoznať úžasných ľudí a často prinesie zážitky, na ktoré budete radi spomínať celý život. Stačí spraviť prvý krok a nechať sa viesť ochotou pomáhať – zvyšok príde prirodzene.
Text: Anna Gálová ml.
Foto: archív Kristíny Kevickej
Uverejnené: Bartolomej január 2026
Kristína Kevická sa narodila v Bojniciach, žije v Prievidzi, kde navštevovala aj základnú školu. Vyštudovala Pedagogickú a sociálnu akadémiu v Turčianskych Tepliciach. Pokračovala štúdiom na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti pracuje na MsÚ v Prievidzi ako referent pre kultúru, občianske obrady a protokol.