Kamkoľvek pôjdeš, ak ideš za dobrom, Boh je s tebou

Od 1. júla v našej farnosti vykonával svoju šesťtýždňovú diakonskú prax čerstvo vysvätený diakon Ján Mikuško. Rodák z Lipníka pri Prievidzi a absolvent tunajšieho piaristického gymnázia cez svoj profil na Instagrame približuje mladým i starším Sväté písmo a učí hlbšie chápať Bibliu. V rozhovore hovorí o Božej ceste vo svojom živote, sile viery uprostred ťažkej choroby, o hľadaní zmyslu života a napríklad aj o momente, keď mu do cesty vstúpil sám pápež František.

Ako mladý chlapec ste utrpeli mozgovú príhodu. Môžete ním  priblížiť toto vaše životné obdobie?

Teraz už zaň Bohu ďakujem, pretože nebyť tejto skúsenosti, neviem, kde by som dnes bol. Mal som mozgovú príhodu, keď som mal 14 rokov. Ide o dedičné ochorenie, ktoré sa volá kavernóm. Zjednodušene povedané, ide o výdute na cievach. Keď je preslabená nejaká z týchto vydutí kvôli nahromadenej krvi, cieva praskne. A toto sa stalo mne.

Čím všetkým ste si prechádzal?

Bol to čas, keď som bojoval o život. Doktori mi nedávali šance na prežitie. Modlitba a viera mojich rodičov a farnosti však bola silná. Pán Boh mi dal milosť a ja som sa prebudil. Dozvedel som sa ale, že už zostanem ležiaci kvôli ochrnutiu. Pán mi však dal opäť milosť a ja som sa po mesiaci postavil z postele.

Priviedla vás práve táto udalosť k Bohu?

Bol to iste jeden zo spúšťacích momentov môjho obrátenia. Samozrejme, vieru prehlbujeme celý život, nielen raz a dosť. Nijaká vec, ktorá sa nám v živote stane, nie je náhodou.

Spomínate si na konkrétny moment, keď ste intenzívne pocítili Božiu prítomnosť?

Áno. Tých momentov bolo viac. Ale ak by som mal vyzdvihnúť jeden, bolo to v čase, keď som lamentoval nad životom a premýšľal som nad tým, aké dobré by bolo umrieť. Vtedy som v srdci počul slová: „Nenariekaj, ale bojuj!“ Bolo to niečo, čo ma vzchopilo.

Dozvedela som sa, že počas historickej návštevy pápeža Františka na Slovensku sa udial moment, aký sa bežne nestáva. Svätý Otec k vám podišiel a dal vám osobitné požehnanie. Ako k tomu došlo?

Prišli sme do Bratislavy, kde bolo stretnutie zasvätených so Svätým Otcom. Keď pápež František skončil príhovor, vyšiel  pred Dóm sv. Martina a ja som začal kričať ako malé dieťa. Postupne sa ku mne približoval a jediné, čo som dokázal povedať, bola prosba o požehnanie.

Požehnanie pápežom bol skvelý zážitok, na ktorý som ani nepomýšľal. Zanechalo to vo mne obrovskú stopu, bol som v úžase. Uvedomujem si, že je to vzácnosť – ale my všetci máme ešte viac. Máme Eucharistiu a v nej živého Krista, ktorého môžeme prijímať každý deň. Len by sme na to nemali zabúdať.

Kedy ste pocítil v srdci kňazské povolanie?

Túžba po zasvätenom živote sa vo mne zrodila spontánne pri mojom obrátení. Nebolo to jednoduché. Riešil som, či je to naozaj vhodná cesta, alebo mám vstúpiť skôr do manželstva. Keď však odovzdáte svoj život Bohu, on si vás povedie a zavedie na to správne miesto, kde sa môže osláviť.

Je to neuveriteľná cesta od prognózy trvalého pripútania na lôžko až k diakonskej vysviacke. Povedala by som, že je to zázrak. Ako to vnímate vy?

Áno, vnímam to podobne. Ale uvedomujem si, že Boh vie, čo robí.

Máte instagramový profil @mikusko.jan, ktorý sledujú tisíce ľudí. Snažíte sa ich nadchnúť pre objavovanie Svätého písma. Čo by ste poradili niekomu, kto otvorí Bibliu a po dvoch stranách ju pre náročnosť textu zatvorí?

Nenechajte sa odradiť. Začínajte najskôr evanjeliami, kde sa stretávame so životom Krista. Prejdite na zvyšok Nového zákona a potom aj na Starý zákon. Pomáha to vnímať Písmo vo svetle evanjelia.

Stretávate sa aj s „hejtami“ kvôli viere? Ako na to reagujete?

Áno, sme rôzni. Hejtov je dosť, ale to ma neodrádza. Skôr ma to motivuje, pretože diabol si vie použiť čokoľvek a kohokoľvek, aby nás odradil od Božieho diela.

Aký biblický citát je váš naj?

Je to citát z Listu Rimanom: „Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.“

Ktorý svätec je vaším vzorom a prečo?

Je to sv. Filip Neri – asi prvý svätec, ktorého som od svojho obrátenia spoznal. Veľmi ma zaujala jeho misia, nadšenie, radosť.

Čo pre vás znamená sv. spoveď?

Je to sviatosť zmierenia, toto je potrebné si uvedomiť. Keď sa svojimi hriechmi odlúčime od Boha a strácame milosť posväcujúcu, sviatosťou zmierenia ju znovu nadobúdame. Musím však povedať, že ja mám veľmi rád najmä generálnu spoveď, ktorú sa snažím absolvovať každý rok.

Ako vyzerá váš bežný deň, keď nie ste v kostole? Čomu všetkému sa venujete?

Mám rád šport a prácu v záhrade. Ale taktiež sa veľmi rád „vŕtam“ vo Svätom písme. Rád sa stretávam a rozprávam s ľuďmi. Snažím sa fungovať normálne ako človek – sväto a zdravo. Tak nám to hovorí pápež Lev.

V dnešnom svete plnom hluku je niekedy ťažké počuť Boží hlas. Kde nachádzate vy to pravé ticho, v ktorom hovorí Boh?

Pre mňa je to adorácia a moja izba. Tam viem, že je pokoj. Vtedy sa snažím odložiť mobil a všetko, čo ma rozptyľuje, a len byť s Bohom.

Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí v dnešnej dobe hľadajú svojej životné smerovanie?

Ako ľudia a zvlášť veriaci sa nechceme rozhodnúť zle. A toto je podstatné. Rozhodujeme sa pre dobro, keďže Boh je Dobro. Rozhodujeme sa pre neho. Tým pádom kamkoľvek pôjdeš, ak ideš za dobrom, Boh je s tebou.

A ešte odkaz pre ostatných čitateľov Bartolomeja?

Predstav si, že ideš na prechádzku so psami „strach“ a „viera“. Ten, ktorého viac kŕmiš, ťa strhne na svoju stranu, lebo je väčší, a ty mu potom venuješ viac pozornosti. Ježiš sa nepýta, prečo sa bojíš, ale kde je tvoja viera!

Text: Anna Gálová ml.

Foto: archív Janka Mikuška, Biskupstvo Banská Bystrica

Uverejnené: Bartolomej september 2026

Diakon Ján Mikuško má 24 rokov. Je rodákom z Lipníka pri Prievidzi. Pochádza z veriacej a milujúcej rodiny. Má mladšiu sestru Martinu a staršieho brata Matúša, ktorý bol nedávno vysvätený za kňaza. Navštevoval základnú školu v Chrenovci-Brusne a neskôr piaristické gymnázium v Prievidzi. V súčasnosti je študentom piateho ročníka kňazského seminára v Nitre.