Nádej môže vyrásť aj tam, kde ju nevidíme
„Zavolal som ťa po mene,“ hovorí Pán v knihe proroka Izaiáša. Pred rokmi sa tiež z jedného vnútorného volania zrodila túžba priniesť útechu a odbornú pomoc tam, kde sa pozemský čas človeka kráti, no rastie potreba lásky a dôstojnosti.
O zrode mobilného hospicu v Prievidzi, každodenných výzvach a sprevádzaní chorých nám porozprávala MUDr. Emília Vlčková.
Pre náš región a samotnú Prievidzu je požehnaním, že tu pôsobí Mobilný hospic Sv. Lujza. Ako vznikla myšlienka priniesť takúto formu pomoci práve do Prievidze?
Myšlienka alebo volanie do tejto služby prišlo do môjho srdca po návrate do práce z materskej dovolenky. Pracovala som ako detská lekárka, ale opakovane ma volali k pacientom v terminálnom štádiu onkologického ochorenia. Bola som pri lôžku pacientky, ktorá napriek dýchavičnosti v pokoji zomrela v kruhu rodiny. Hľadala som možnosti ako túto službu uskutočniť.
Prečo ste si vybrali za patrónku sv. Lujzu de Marillac?
Zakladajúci členovia našej neziskovej organizácie sú členmi vincentínskej rodiny. Sv. Lujza bola spolupracovníčka sv. Vincenta, spoluzakladateľka Spoločnosti Dcér kresťanskej lásky. Všetkým nám bola blízka. Heslom sv. Lujzy bolo „Láska ukrižovaného Krista nás pobáda“, jej kláštorom boli domy chorých. Sestra Gorazda, ktorá začínala činnosť mobilného hospicu, túto charizmu žila.
Téma nášho časopisu znie „Zavolal som ťa po mene“. Čo bolo tým hlavným impulzom, keď ste sa rozhodli pre prácu v mobilnom hospici?
Bol to hlas v srdci, ktorý som vnímala a začala som ho uskutočňovať. Stále sa v modlitbe pýtam: „Bože, čo mám robiť?“ Ja sama to nedokážem. Boh nám posiela ľudí.
Zmenila táto práca váš osobný pohľad na hodnotu ľudského života?
Vážim si ľudský život od narodenia po prirodzenú smrť. Práca ma núti zamýšľať sa nad hodnotou každej ľudskej bytosti a ďakovať za tých, ktorí dokážu svoje utrpenie prijímať a niesť.
S akými najväčšími výzvami – ľudskými či materiálnymi ste sa museli od vzniku hospicu popasovať?
Založili sme neziskovú organizáciu, následne sme získali licenciu na prevádzku ambulancie všeobecného lekára a mobilného hospicu. V tom období (rok 2009) bol vo Vestníku MZ SR definovaný pojem mobilný hospic, ale chýbali ďalšie vykonávajúce predpisy a zákony. Napríklad výkony lekára paliatívnej medicíny neexistovali, preto sme prácu nevedeli vykázať a nebola platená.
V legislatíve sa veľa vecí posunulo dopredu. Práca na nastavení systému paliatívnej starostlivosti na Slovensku však pokračuje. Problém vnímame v obmedzení počtu návštev zdravotnej sestry na 20-x do roka. Pacienta nechceme opustiť a pokračujeme v starostlivosti do konca.
Pre akých pacientov je mobilný hospic určený? V akom okruhu (koľko km od mesta) dokážete za pacientami dochádzať?
Mobilný hospic poskytuje ambulantnú špecializovanú paliatívnu starostlivosť. Je určený pre pacientov v terminálnom štádiu ochorenia, ktorí majú symptómy ochorenia ako napríklad bolesť, dýchavičnosť a zomierajúcim pacientom. Pacient musí byť do mobilného hospicu odporučený lekárom. Starostlivosť poskytujeme v okruhu do 30 km.
Práca mobilného hospicu je postavená na tímovej spolupráci. Kto všetko tvorí tento tím a aké činnosti sa vykonávajú?
Paliatívna starostlivosť vo svete vznikla z ľudskej potreby postarať sa o nevyliečiteľne chorých. Zakladateľka prvého Hospicu sv. Krištofa v Londýne Cecily Sundersová je priekopníčkou konceptu celkovej bolesti. Hovorí: „Pochopila som, že zomierajúci potrebujú nielen lepšie tlmenie bolesti, ale lepšiu celkovú starostlivosť. Potrebujú priestor, aby boli sebou samými. Zaviedla som pojem totálna bolesť, lebo som pochopila, že ľudia trpia nielen telesnou, ale aj spirituálnou, psychickou a sociálnou bolesťou, ktoré sa všetky musia liečiť.“
Tieto jednotlivé typy bolesti majú i naši pacienti. Fyzickú bolesť tlmí lekár a sestra, sociálnu bolesť sociálny pracovník, psychickú bolesť psychológ a spirituálnu duchovný. Všetkých potrebujeme v tíme.
Fyzickú bolesť tlmí lekár a sestra v zdravotníckom zariadení, ktoré sa volá mobilný hospic. Sociálnu bolesť chorého a rodiny zmierňujú sociálne pracovníčky formou špecializovaného sociálneho poradenstva a smútkového poradenstva. Teraz sme prijali do tímu i psychologičku. Duchovného prizývame podľa želania pacienta.
Pri svojej práci ste svedkami veľmi krehkých momentov. Máte nejaký príbeh z praxe, na ktorý stále spomínate?
Máme v starostlivosti muža, otca šiestich školopovinných detí. V rozhovore som mu povedala, že lekári vyčerpali všetky liečebné možnosti a ochorenie sa dostáva do štádia, kedy sa nedá vyliečiť. Pochopil to. Ostal ticho a premýšľal. Povedala som mu, že toto je čas, aby povedal najbližším ďakujem, mám ťa rád, prepáč, odpusť. Prezradil mi, že u dvoch detí nemá priznané otcovstvo a túžil to spraviť. Je už ležiaci. Naše sociálne pracovníčky mu splnili túžbu a spolu s matkou detí to zrealizovali.
Máte aj požičovňu kompenzačných pomôcok pre rodiny v starostlivosti, ale aj pre verejnosť. Čo všetko sa dá u vás požičať?
Požičovňu zdravotných pomôcok prevádzkujeme podľa Zákona o sociálnej pomoci. Zapožičiavame hlavne elektrické polohovateľné lôžka, invalidné vozíky, kyslíkové koncentrátory, WC-kreslá. Túto službu poskytujeme za poplatok. Napríklad fajčenie je kontraindikácia a pacient nemá nárok na kyslíkový koncentrátor hradený zdravotnou poisťovňou.
Zdravotné poisťovne však, čo viem preplácajú len časť skutočných nákladov na domácu paliatívnu starostlivosť…
Zdravotnú starostlivosť a špecializované sociálne poradenstvo poskytujeme bezplatne. Nízke platby od zdravotných poisťovní nepokrývajú náklady na túto starostlivosť. MZ SR poskytuje v tomto období dotácie na stabilizáciu personálu, ale dotácie sú tiež limitované. Čiže financovanie je nestabilné, nedostatočné. V terajšom období pokrýva 50 % nákladov.
Ako nezisková organizácia ste odkázaní na dary a 2 % z daní. Na čo konkrétne sa tieto zdroje využívajú?
Dary nám pomáhajú pokryť náklady prevádzkové, mzdové, náklady na lieky, vzdelávanie. Tiež pomáhame rozšíriť túto službu v regióne Banská Bystrica. Prijali sme do nášho tímu i psychológa ako odpoveď na potreby pre našich pacientov a ich rodinných príslušníkov. Pacienti, ktorým sa táto služba poskytla, sú vďační.
Máte spoločný manažérsky sen pre hospic Sv. Lujza?
Vnímam, že potreba tejto služby je veľká. Bola by som rada, aby pre ľudí pokračovala, aby sme mali dostatok síl v nej pokračovať.
O charitatívnych projektoch hospicu nám viac prezradila sociálna pracovníčka Veronika Takáčová.
Organizujete rôzne charitatívne podujatia. 29. augusta prebehol v prievidzskom lesoparku už 5. ročník športovo-charitatívnej akcie „Beh pre mobilný hospic“. Čo je cieľom tohto podujatia?
Beh pre mobilný hospic organizujeme, pretože každý účastník má možnosť pochopiť, že paliatívna starostlivosť nie je len o umieraní. Je o živote, dôstojnosti a podpore rodín v tých najťažších chvíľach. Ak vďaka tomuto podujatiu spozná našu prácu čo i len jeden človek, ktorý ju bude potrebovať, potom naša námaha stála za to.
Jeho cieľom je taktiež spájať komunitu, priblížiť sa, zviditeľniť domácu paliatívnu starostlivosť a zároveň získavať finančné prostriedky na činnosť Mobilného hospicu Sv. Lujza. Piaty ročník spojil 605 účastníkov a približne 100 dobrovoľníkov.
Dôležitou súčasťou behu je sprievodný program, prostredníctvom ktorého ponúkame aktivity zamerané na prevenciu, smútkové poradenstvo či nácvik empatie. Nechýbajú ani kreatívne aktivity pre deti a charitatívne stánky s výrobkami našich dobrovoľníkov, klientov, pacientov. Výťažok používame na starostlivosť o nevyliečiteľne chorých pacientov a ich rodiny v domácom prostredí.
Ďalším podujatím je tzv. „papučový deň“. Kedy sa bude konať? A aké posolstvo v sebe nesie?
Papučový deň sa uskutoční 7. októbra. Jeho posolstvom je jednoduchá, ale dôležitá myšlienka: „Žiť doma. Až do konca.“ Papuče sú symbolom domova – bezpečia, pohodlia, miesta, kde si väčšina z nás želá zostať aj vtedy, keď vážne ochorie a potrebuje paliatívnu starostlivosť. V tento deň si symbolicky obujeme papuče a spolu s dobrovoľníkmi navštívime školy, úrady, mestá a obce v našom regióne.
Súčasťou kampane sú aj ručne pletené papučky našich dobrovoľníčok, ktoré ponúkame za dobrovoľný príspevok. Výťažok smeruje na podporu činnosti Mobilného hospicu Sv. Lujza. Na darovacej stránke môže verejnosť podporiť našu prácu aj priamo: https: //darujme.sk
Boli ste tiež súčasťou festivalu Hviezdna Prievidza.
Áno, boli sme aj súčasťou tohto festivalu. Pripravili sme viacero komunitných aktivít, medzi nimi napríklad „Zasaď nádej“. Spoločne s návštevníkmi zasadíme 200 cibuliek narcisov ako symbol nádeje a pripomienku, že nádej môže vyrásť aj tam, kde ju ešte nevidíme.
Okrem toho si návštevníci namaľovali kamienky, ktoré si odniesli so sebou, ale nenechali ich doma, lež niekde v meste. Ten, kto ich nájde, sa poteší. Na každom kamienku je QR kód na darovaciu stránku, kde sa dozvedia o mobilnom hospici a môžu prispieť, čím sa naplní myšlienka: „Pošli dobro ďalej.“
Čo všetko ešte tento rok plánujete?
Do konca roka plánujeme ešte zrealizovať akciu Vianočný odkaz do neba a pripraviť charitatívny stánok pred kostolom.
Vianočný odkaz do neba je chvíľou, keď môžeme spoločne myslieť na tých, ktorí nám chýbajú. Už štvrtý rok sa pokúsime vytvoriť bezpečný priestor na smútok, vďačnosť, spomienku, že Vianoce nie sú pre všetkých v našej komunite šťastné a veselé. Rozumieme tomu a možno práve napísanie odkazu môže priniesť človeku úľavu.
Veľmi sa tešíme tiež z dokončenia Záhrady povzbudenia pri našom Centre pre paliatívnu starostlivosť. Na jar ju budeme môcť naplno ponúknuť ľuďom ako miesto pre chvíľu oddychu, stretnutie, ticho, rozhovor aj malé povzbudenie v náročnom dni.
Text: Anna Gálová ml.
Foto: Emília Vlčková, Veronika Takáčová, Mojmír Németh, archív hospicu
Uverejnené: Bartolomej október 2026
Na sklonku života človek nepotrebuje drahé veci, tituly ani úspechy. Potrebuje len vedieť, že je milovaný a na svoju bolesť nie je sám. Či už hospicu pomôžeme modlitbou, 2 % z daní, hodinou svojho času ako dobrovoľník, staneme sa pre niekoho anjelom. Láska je to jediné, čo zostane, keď sa pozemský príbeh naplní.
