…tri otázky pre nášho rodáka Petra Kohúta, ktorý zložil prvé sľuby v reholi piaristov
Rehoľa piaristov bola koncom augusta oficiálne obohatená o nového člena. Zložením prvých sľubov sa do nej začlenil náš rodák a absolvent piaristického gymnázia Peter Kohút. Pri tejto príležitosti sme mu v rámci rubriky Na okraj položili tri otázky.
- V sobotu 29. augusta si zložil prvé sľuby v reholi piaristov. Ako novic si v nej však strávil už celý predchádzajúci rok. Čo sa počas neho dialo?
Môj noviciát sa začal 23. augusta 2025 pri ranných chválach v komunitnej kaplnke v Nitre. Do noviciátu som v daný rok nastúpil sám, a preto som aj zostal v Nitre a našiel do Poľska, ako bývalo zvykom predtým.
Trvalo mi istý čas, kým som si zvykol na spôsob života v komunite, ale čoskoro som si ho obľúbil. Môj deň bol rámcovaný spoločnými modlitbami ráno a večer. Zvyšok dňa vypĺňalo napríklad aj štúdium. Pozostávalo z individuálnych hodín s pátrami, spolubratmi, ale tiež s naším kostolníkom Matejom Lelovským.
Hodiny boli zamerané na všeobecné vedomosti i na dielo sv. Jozefa Kalazanského. Súčasťou štúdia bolo tiež čítanie Písma, Katechizmu a inej literatúry. Čas pomedzi to mi vypĺňali činnosti vo vnútri domu alebo v záhrade. Dostal som sa aj k práci v našej historickej knižnici, ktorú máme v Nitre.
Môj magister – páter Marek Kotras – ma tiež brával na výlety, aby som spoznával piaristické pôsobenie na rôznych miestach Slovenska, alebo aby som mal tú česť stretnúť sa s pátrami, ktorí už z rôznych dôvodov nežijú v komunitách. Boli to zážitky, ktoré mi vždy o čosi viac otvárali oči v oblasti fungovania piaristov na Slovensku.
- Rehoľu piaristov poznáš už odmalička. Čím si ťa získala práve ona?
Je pravda, že ešte skôr, ako si dokážem pamätať, sme sa s rodinou motali okolo piaristov. Dôvodom bolo aj to, že moja mamina je učiteľkou na prvom stupni ich základnej školy. Bolo teda prirodzené, že mňa a môjho brata dali rodičia práve na túto školu.
V tom čase ma mal na starosti páter Janko Hríb. Keď som podrástol, bol som sprevádzaný pátrom Marekom Kotrasom, ktorý sa vtedy staral o druhý stupeň a nižšie gymnázium. A keď som sa dostal na strednú školu, teda vyššie gymnázium, začali sa o môj duchovný rast starať pátri Juraj Ďurnek, Matúš Palaj a Peter Valachovič.
Uvedomil som si, že keď som toho toľko zadarmo dostal, je čas, aby som aj ja zadarmo dal. A prečo nie v inej reholi? Lebo som mal a stále mám srdce zapálené pre chudobné deti a mladých. Chudobné v zmysle dnešnej doby. Chudobné na čas od najbližších, pozornosť od iných alebo chudobné o bezpečný prístav, ktorý možno inde nedostávajú.
- Témou októbrového čísla Bartolomeja sú slová: „Zavolal som ťa po mene.“ Ako si vnímal (a stále vnímaš) toto zavolanie ty vo svojom živote?
Táto téma je mi naozaj blízka, lebo práve cez moje meno ma pred niekoľkými rokmi Boh pritiahol bližšie k sebe. Zároveň som si teraz zvolil rehoľné meno Peter od Boha Otca. Viem teda a som si istý, že práve on, Boh Otec, o mne vie. Pozná moje meno a to, čo sa za ním skrýva. Moje talenty, moje túžby, moje pády a aj moje zlyhania. A naozaj je pre mňa vždy povzbudzujúce uvedomiť si, že aj keď ho sklamem, on ma vždy znova a znova, každý jeden raz, mojím menom zavolá späť.
Text: Petra Humajová
Foto: Juraj Maroši
Uverejnené: Bartolomej október 2026
