Mons. Marián Chovanec: Výročie by nás malo inšpirovať k väčšej nádeji

V sobotu 14. marca oslávila naša diecéza v Katedrále sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici 250. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti sme sa porozprávali s Mons. Mariánom Chovancom, ktorý je v dejinách diecézy jej šestnástym biskupom.

Banskobystrická diecéza si tento rok pripomína 250. výročie svojho založenia. Ako vnímate význam tohto jubilea pre život diecézy dnes?

Význam biskupstva je totožný s významom Cirkvi, s jej výhradnou potrebou pre svet. Boh nás, ľudí na celom svete a všetkých čias, chce urobiť šťastnými, preto Boží Syn založil Cirkev (a v nej aj naše biskupstvo).

Každé výročie je príležitosťou nielen na spomienku, ale aj na nové premýšľanie. K čomu nás podľa vás môže história Banskobystrickej diecézy inšpirovať v súčasnosti?

História Banskobystrickej diecézy ešte nie je príliš dlhá z pohľadu trvania Cirkvi, ale je už dosť bohatá na poučné udalosti. Veriaci, laici aj klerici, zažili za 250 rokov veľa dobrého aj menej dobrého. Výsledkom poznania týchto dejín je poučenie – Pán Boh dopustí, ale nikdy neopustí! Naše výročie by nás malo inšpirovať k väčšej nádeji a k stálej dôvere v Božiu pomoc.

Keď hovoríme o počiatkoch diecézy, čo považujete za jej najcennejšie duchovné dedičstvo, ktoré by sme si mali osobitne chrániť aj dnes?

Najcennejším duchovným dedičstvom je vernosť – vernosť Kristovmu slovu a jeho tajomnému telu – Cirkvi. Nech boli dejiny biskupstva akokoľvek ťažké (aj prenasledovanie počas komunistickej diktatúry), väčšina laikov aj klerikov v našom biskupstve ostala verná Svätému Otcovi – Skale cirkvi, ktorú ustanovil Pán Ježiš.

Ako by ste charakterizovali súčasnú tvár Banskobystrickej diecézy? V čom vidíte jej osobitosť, silu a možno aj najväčšiu výzvu?

Súčasná tvár našej diecézy je v prvom rade živá. Denne sa ohlasuje Božie slovo, číta Sväté písmo, vysluhujú sviatosti (najmä Eucharistia) a mnohí sa pripravujú na prijímanie ďalších Pánových sviatostí.

V druhom rade je tvár diecézy aktuálna. Diecéza žije radosťami aj starosťami toho sveta. Tak ako my, veriaci, chceme ovplyvňovať tento svet (evanjelizovať, pokresťančovať, vylepšovať…), tak verejnosť ovplyvňuje aj nás. Aj na nás doliehajú slabosti doby – konzumizmus, povrchnosť, egoistická izolácia, strata súdnosti… Preto je potrebné, aby sme nestrácali živý kontakt s Bohom. Treba, aby sme sa viac a vytrvalo modlili, všetkými druhmi komunikácie s Bohom, podľa svojho stavu a možností. To je aktuálna výzva a naša nepremožiteľná sila.

V živote diecézy sa stretáva minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Kde podľa vás dnes najviac cítiť nádej a životaschopnosť miestnej Cirkvi?

Životaschopnosť každej miestnej Cirkvi sa rodí a vzmáha najmä v rodinách: „Čistí snúbenci, verní manželia, pekná rodina, dobré deti… a opäť – Čistí snúbenci, verní manželia, pekná rodina, dobré deti…“ Toto je základný kolobeh života aj Cirkvi aj celej spoločnosti. Každá čiastka tohto kolobehu je dôležitá, preto je veľmi užitočné vytrvalo robiť akúkoľvek prospešnú činnosť pre dobro rodín.

Farnosti tvoria živé bunky diecézy. Čo podľa vás najviac napomáha tomu, aby bola farnosť skutočným miestom viery, spoločenstva a duchovného rastu?

Podľa dlhodobých skúseností celosvetovej Cirkvi (hovorili nám to v Ríme počas Ad limina) najviac napomáha rastu viery v každej farnosti (malej či veľkej, bohatej či chudobnej) silné osobné svedectvo. Horlivý kresťan, slušný veriaci, obetavý kňaz, čisté dievča, svedomitá katechéta… je kvasom Božieho kráľovstva. Dobré je, keď takýto svedok nie je sám, keď žije v nejakom „spoločenstve svedkov“, napr. širšia rodina, farská skupina, nejaké „stretko“, ružencové spoločenstvo, eRko, spevokol…

Naša prievidzská Farnosť sv. Bartolomeja patrí medzi živé spoločenstvá diecézy. Ako vy osobne vnímate jej miesto a úlohu v rámci Banskobystrickej diecézy?

Som rád, že veriaci v Prievidzi sú dlhodobo vo viacerých oblastiach pekným príkladom pre ostatných. Ďakujem im za to. Základom nášho kresťanského života je vždy Božia milosť, s ktorou sa denne usilujeme spolupracovať. Myslím si, že Prievidzu dlhodobo a v dobrom zmysle slova poznačila pekná spolupráca klerikov – diecéznych aj rehoľných. Z toho príťažlivého vzoru potom môžu – v rôznych podobách a situáciách – čerpať aj laici, lebo si berú príťažlivý príklad zo svojich pastierov.

V čom by ste chceli osobitne povzbudiť veriacich našej farnosti, aby sme boli pre diecézu aj pre dnešný svet ešte čitateľnejším svedectvom viery?

Treba vytrvať na dobre začatej ceste Pútnikov nádeje… Žiť pokojným a zmysluplným kresťanským životom.

Téma nášho farského časopisu znie „Zotrvávali na modlitbách“. Čo pre vás osobne znamenajú tieto slová a prečo je podľa vás práve vytrvalosť v modlitbe taká dôležitá pre život jednotlivca, rodiny aj farského spoločenstva?

Vytrvalá modlitba je krásna a veľmi dôležité téma. Tak, ako som sa vyjadril vyššie: Potrebné je, aby sme nestrácali denný kontakt s Pánom Bohom. Modlitba je základným a nutným dýchaním duše – to robí živého a dobrého kresťana. Nemôže byť dobrá kresťanská rodina, farnosť či diecéza bez dobrých jednotlivcov. Kvalitní jednotlivci sú základom kvalitnej spoločnosti.

Keby ste mali v duchu tejto témy odovzdať veriacim Farnosti sv. Bartolomeja v Prievidzi jedno osobitné posolstvo, aké by to bolo?

Všetci sa musíme denne, vytrvalo a dostatočne dlho modliť všetkými druhmi komunikácie s Bohom (ústna modlitba, rozjímavá modlitba, kontemplatívna modlitba…) podľa svojho stavu a možností. Prosím vás o to.

Bronislav Antoš, diakon

Uverejnené: Bartolomej máj 2026