Ján Bednár – Svoj organizačný talent využíval naplno

Pán dekan Ján Bednár pôsobil v našej farnosti14 rokov a zanechal v nej nezmazateľnú stopu. Bol známy svojou horlivosťou a veľkým zápalom pre duchovný rast. Ako si na neho spomínajú členky detského speváckeho zboru Bartolomejčatá, dnes už manželky, mamičky a učiteľky Zuzana Šimkovičová a Matilda Turanská?

V čase, keď prišiel pán dekan Bednár do Prievidze, boli ste ešte deti. Ako spomínate na jeho prvé stretnutia s detským speváckym zborom Bartolomejčatá?

Vznik speváckeho zboru podnietili naše rehoľné sestry mariánky. Keď pán dekan Bednár prišiel do Prievidze, spievali sme pravidelne na detských sv. omšiach. Pán dekan Janko sa hneď nadchol a snažil sa skvalitniť nás po duchovnej aj po hudobnej stránke. Hoci sme boli ešte deti, vzbudil v nás zodpovednosť za túto službu, ktorú sme rady prijali a vykonávame ju doteraz.

Pán dekan rád vytváral spoločenstvá. Veľmi mu záležalo na duchovnom raste veriacich. Organizoval denné detské tábory, letné tábory a mnohé iné aktivity. Ako ste to vnímali už aj ako mládežníci?

Matilda: Prvý letný tábor pod vedením pána dekana som absolvovala ešte ako dieťa a doteraz naň mám živé spomienky. Pán dekan bol v tábore počas celého času aktívne prítomný, zapájal sa do všetkých činností, bol jedným z nás. Neskôr som v táboroch pôsobila ako animátorka a vedúca a cítila som jeho plnú podporu. Vedela som, že mi verí a že môžem prevziať zodpovednosť za úlohu, ktorú mi zveril.

Zuzka: Ja som letné tábory zažila pod jeho „taktovkou“ ako animátorka a neskôr vedúca. Svoj úžasný organizačný talent vedel naplno využiť. Mali sme naplánovanú skoro každú minútu, čo je pri deťoch naozaj potrebné a pre efektívne strávený čas aj veľmi dôležité. Vždy sme všetko konzultovali všetci spoločne a nikdy nechýbala spätná väzba na možné vylepšenie. Podobne aj s naším spevokolom Bartolomejčatá sme každoročne organizovali týždenné letné sústredenia. Nemala som žiadnu obavu, lebo som vedela, že pán dekan hocijaký problém vyrieši. Tiež som pravidelne chodievala na mládežnícke stretká, výlety a púte. Veľmi nás podporoval a staral sa aj o náš duchovný rast.

Čo ste si najviac na ňom vážili?

Húževnatosť, pracovitosť, štedrosť, zodpovednosť, spoľahlivosť, dôslednosť, večný optimizmus, záujem o človeka a v neposlednom rade aj jeho prísnosť, vďaka ktorej sme mohli správne dospieť. Vždy bol otvorený pre pomoc druhým. Keď sme mali nejaký problém, bolo pre nás úplne prirodzené, že sme ho oslovili v dôvere, že nás vypočuje a pomôže. Bol akoby naším druhým otcom.

Na ktorú jeho vlastnosť najradšej spomínate?

Hoci bol ozaj zásadový, nemal problém prehodnotiť situáciu a keď bolo potrebné, aj zmeniť svoj názor.

Bol kňazom s veľkým a chápajúcim srdcom. Ako to ovplyvnilo vašu vieru?

Matilda: Pamätám si, ako mi dovolil chodiť na mládežnícke stretká, hoci môj vek ešte nezodpovedal určeným pravidlám. Pán dekan vnímal moju vnútornú túžbu a prijal ju.

Máte nejaký úsmevný príbeh?

Máme jeden nezabudnuteľný úsmevný zážitok, na ktorý si spomínajú všetci účastníci púte do Ríma v lete roku 1999. Po dlhej ceste autobusom sme mali značné problémy nájsť naše ubytovanie. Zúfalý šofér autobusu sa s nami krútil snáď po celom Ríme. Keď prišla tá chvíľa, že sa mu podarilo nájsť správnu cestu, naša zbožná sestra Daniela do mikrofónu zahlásila: „A teraz 3-× sláva za to, že sme dobre doputovali!“

Všetci, na čele s pánom dekanom (s rukou v päsť), sme zborovo vykríkli: „Sláva! Sláva! Sláva!“

Sestrička Daniela pokorne dodala: „Ja som myslela 3-× modlitbu Sláva Otcu…“

O dobrú náladu bolo od tej chvíle postarané.

O tom, že toto bol nezabudnuteľný zážitok aj pre pána dekana, svedčí fakt, že na oslavu 30. výročia založenia zboru Bartolomejčatá dal upiecť tortu s nápisom: SLÁVA! SLÁVA! SLÁVA!

Čo konkrétne ste si odniesli z jeho pôsobenia do svojho života?

Bol pre nás otcovskou autoritou. Pri ňom sme my, vtedajší mladí, vyrástli a dospeli. Veľmi nás podporoval a staral sa aj o náš duchovný rast. Máme krásne spomienky na rôzne akcie, stretká, tábory, výlety, púte… Svoj organizačný talent naplno využíval pre dobro všetkých. Náš spevokol Bartolomejčatá by isto nepretrval toľké roky, keby sme v ňom nemali oporu. Vždy sme sa na neho mohli spoľahnúť a vedeli sme, že nás podrží.

Čím bol podľa vás pán dekan výnimočný pre našu farnosť?

Bol vnímavý na aktuálne potreby farnosti. Napríklad v tej dobe bolo málo katechétov a veľmi veľa detí prihlásených na náboženstvo, čo si vyžadovalo náročnú organizáciu. Bol plný nadšenia pri práci nielen s deťmi a mládežou, ale aj pri organizovaní pútí, výletov, karnevalov… To je len zlomok jeho aktivít pre našu farnosť. V neposlednom rade treba spomenúť, že jeho zásluhou stojí kostol na sídlisku Zapotôčky.

Slúžil Bohu a ľuďom s najväčšou radosťou. Vždy naplno a až do konca. Aké slovo vďaky by ste mu v tejto spomienke venovali?

Milý náš pán dekan Janko, prežili sme s vami veľa rokov. Ďakujeme za príležitosť byť súčasťou farského spoločenstva, za vašu podporu a mnohokrát aj trpezlivosť s nami. Aj vďaka vám naše detské priateľstvá pretrvávajú dodnes a náš vzťah s Bohom sa neustále prehlbuje. Nech vám dobrotivý Pán odmení vašu otcovskú lásku. Dovidenia v nebi!

Text: Anna Gálová ml.

Foto: archív Matildy Turanskej, Zuzany Šmkovičovej a farnosti Prievidza-mesto

Uverejnené: Bartolomej apríl 2026

„…ukázal si mi cestu života, naplníš ma radosťou pred svojou tvárou.“ (Skutky apoštolov 2, 28)

Životopis Mons. Jána Bednára

Mons. Ján Bednár sa narodil 1. apríla 1954 v Kurime. Po teologických štúdiách bol 11. júna 1978 v Bratislave ordinovaný za kňaza. Svoju pastoračnú službu začal ako kaplán v Kremnici (1978 – 1985). Neskôr pôsobil ako farský administrátor v Jastrabej (1985 – 1990) a ako farár a dekan v Žiari nad Hronom (1990 – 1991), kde bol zároveň členom diecéznej kňazskej rady. V rokoch 1991 – 1994 zastával dôležitý post vicerektora Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Badíne, kde formoval budúce generácie kňazov.

Dlhé roky pôsobil ako farár a dekan v Prievidzi (1994 – 2008), pričom krátko spravoval aj excurrendo farnosť Prievidza-Zapotôčky. Od roku 2008 až do svojej smrti 11. marca 2026 pôsobil ako farár vo farnosti Levice-mesto, kde do roku 2023 zastával aj úrad dekana. Za jeho obetavú službu Cirkvi mu bol v roku 2003 udelený titul Monsignor – kaplán Jeho Svätosti. Počas celého svojho pôsobenia bol aktívnym členom poradných orgánov diecézy, vrátane zboru konzultorov a diecéznej kňazskej rady.

Zdroj: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260313006